Chov je stale este mnohymi ludmi mylne ponimany. Nielen ze sa za chovatelov vydava väcsina ,,mnozitelov,,, ale ani zaujemci o steniatka neregistruju z nevedomosti obrovske rozdiely medzi skutocnym chovatelom a rozmnozovatelom.

Chov znamena – kontrolovane rozmnozovanie (plemenitba) s cielom, ziaduce vlastnosti ponechat, prip. posilnit a nezelane potlacit. Nikdy nie na ukor zdravia. Teda velmi starostlivy vyber partnera a velmi starostliva opatera a kontrola potomstva.

   V kazdej krajine existuju specialne kluby pre rozlicne rasy psov. Tam sa organizuju chovatelia a tam dostanu odbornu pomoc a poradenstvo. Tieto specialne kluby su zase zjednotene v centralnom  zväze pre psov, tej ktorej krajiny, ktory vedie chovne knihy, vystavuje rodokmene, udeluje narodne tituly… A potom je tu este svetova organizacia pre psov – FCI - ( Fédération Cynologique Internationale), ktora zastresuje, podporuje a usmernuje vsetky zväzy jednotlivych krajin. FCI vznikla v roku 1911 a toho casu ma 86 clenskych statov (zväzov). Na zaklade jej pravidiel zarucuje FCI medzi tymito statmi vzajomnu pravoplatnost a uznanie rodokmenov, posudzovatelov, vystav a s tym spojene medzinarodne udelene tituly psov a chrani nazvy chovatelskych stanic.

   Avsak mozu sa vyskytnut aj dovody, ked sa aj velmi seriozny a dobry chovatel zriekne tychto FCI –dokumentov a teda aj clenstva v tejto organizacii. FCI-Papiere samy osebe nezarucuju kvalitu a zdravie chovu.!

   Zial, nielen v chove psov su dobri chovatelia zriedkavostou. Mnohi chcu len opticky perfektneho psa, ,,ideal krasy,, a na dedicne choroby sa nekladie doraz. Prirodzene ma kazda epocha svoju modu a idealy krasy, aj u zvierat boli vzdy oblubene a uprednostnovane ine rasy. Tu ale nesmieme zabudnut, ze sa jedna o zive tvory a nie o hracky, prip. technicke pristroje, ktore mozme podla momentalneho trendu prisposobovat a neustale vylepsovat. Pes moze mat chyby a nedostatky, ktore posobia rusivo len pre nase oci. Existuju ale aj take, ktore posobia na jeho zdravie. S tymito by sa nemali robit kompromisy! Inak vzniknu trpiace psie kreatury, ktore mozu dokonca vyhrat vystavy a byt pripustene ku dalsiemu chovu!!!, ale ktore nemozu ani len normalne behat (mnoho Nemeckych Vlciakov), ktore uz sotva mozu dychat (Mopsy, Bulldoggy), trpia na srdcove a mozgove choroby (mnohe Kavalier King Charles Spaniel)... To su vsetko dedicne choroby vzniknute nezmyselnym ,,vylepsovanim,, chovu, nasledky linioveho chovu (incest) idealu krasy. Ak pes splni podmienky rasoveho standardu a je aj velmi pekny, bude na vystavach (show) odmeneny pocetnymi titulmi. O tohto psa bude velky zaujem a s tymto psom by chcel kazdy chovat v domnienke, ze aj jeho potomstvo bude takisto krasne a obdrzi vela titulov. (Prirodzene, ktoreho chovatela by to netesilo?) Geny tohto psa su potom pritomne u vsetkych. Ale pozor! Ak bol medzi nimi nejaky neziaduci a pritom este skryty – smola. To moze dospiet k degeneracii, prip. dokonca k vymretiu celej rasy. Ziaden pes, aj keby vyzeral akokolvek krasne a zdravo, nesmie dominovat v genopole jednej rasy!

http://www.myspace.com/video/petwatch-info/pedigree-dogs-exposed-deutsch-1-4/104026540

http://www.myspace.com/video/petwatch-info/pedigree-dogs-exposed-deutsch-2-4/104004716

http://www.myspace.com/video/petwatch-info/pedigree-dogs-exposed-deutsch-3-4/104023739

http://www.myspace.com/video/petwatch-info/pedigree-dogs-exposed-deutsch-4-4/104001360

http://www.youtube.com/watch?v=VvI2xtqZgBI

http://www.youtube.com/watch?v=3thOe2bpQbI&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=YorFN7gPQ14&feature=related

Psy sa vyvijali storocia, podla toho, k akym cinnostiam sa hodili, pripadne na ake boli vyuzivane. Pred viac ako 100 rokmi sa zacalo so slachtenim jednotlivych ras. To predsa este nie je tak davno a uz teraz stoja niektore rasy ,,na okraji priepasti,,. Vyjmuc malu skupinu pracovnych psov, su tieto chovane (slachtene) len na vyzor a krasu.  

   Vela ludi nerozmysla vobec nad tym, psa akej rasy si zadovazili. Hlavna vec, ze je momentalne ,,in,, (moderny), alebo ,,mne sa paci,,. Ze bola tato rasa vyvinuta na ine cinnosti, alebo ze vyzor tohto psa je spojeny s mnohymi zdravotnymi komplikaciami, nechcu vziat na vedomie, alebo o tom casto nevedia, pretoze sa o tom nikdy neinformovali.

Mne je niekedy skutocne zle, ked vidim ludi, ktori si zadovazia obrovskych pastierskych, polovnickych alebo inych pracovnych psov do maleho mestskeho bytu. Tieto psy nemozu zit a vykonavat to, k comu boli desatrocia vedene. Tak vzniknu ,,problematicke,, psy, ktore nie su zvladatelne, prip. su zle vychovavatelne. V skutocnosti su to ale ,,problematicki ludia,,, ktori chcu za pomoci svojho psa nieco znamenat, alebo na seba upozornit. Existuje predsa mnozstvo spolocenskych psov, ktore sa hodia do bytu, resp. su prisposobene mestskemu zivotu. Za dalsi extrem povazujem ,,vreckovych (kabelkovych)psov,,, cim mensi, o to zaujimavejsi, (uz v inzeratoch su ponukani ako mini mini mini psici) ktorym nie je dovolene sa ani samostatne pohybovat. A ked aj na chvilu, ovesani zlatymi retiazkami, poobliekani do pulovrov, triciek, kabatikov s kapucnami, dokonca do nohavic, sa aj tak slobodne pohybovat nemozu. Ich smutny osud – su drzani ako zive modne doplnky.

V oboch pripadoch povazujen takychto majitelov za narusenych. Podla prislovia - ,,Cim menej v hlave, tym viac na nej.,, citia potrebu ,,ozdobovat sa,, tymito psami aby vynikli, ked zu inac nie su nicim schopni.

Chov Velkeho Spica

So zdravotnou problematikou ktoru som popisala hore, nemaju Velke Spice zatial relativne ziadne problemy. Mozno prave preto, ze vlastne nikdy neboli v mode, ze nenasli vela obdivovatelov a tym aj nutnost, cokolvek menit na ich vzhlade a prisposobovat trendu. V porovnani s inymi rasami zostal Velky Spic usetreny pred dedicnymi chorobami. Akurat musi absolvovat iba vysetrenie HD – röntgen bedrovych klbov, aby mohol byt pripusteny k chovu. Toto ochorenie klbov sa vyvija v prvych mesiacoch zivota psov, najcastejsie u psov velkych ras.

   Velkemu Spicovi hrozi ale ine nebezpecie. Jeho vymretie. Existuje len velmi malo psov a aj tie su uz relativne dost pribuzne. Vznikol velky problem, najst vhodneho chovneho partnera. Tak ci tak je uz malo zaujemcov o Velkeho Spica a este menej tych, krori sa rozhodli pre dalsi chov.

Kazda krajina ma trochu odlisny chovatelsky poriadok a kriteria na uchovnenie psa. Z tohto aspektu velmi ocenujem, ze zijem v Rakusku a nie v Nemecku. (Na Slovensku by bolo este lepsie). Aj ked su to len male rozdiely, pre chov Velkeho Spica su velmi dolezite. Co totiz Nemci nepokazili standardom pre spice – jeho obmenami, (ako som uz pisala, rozdelenie az do piatich variant) cim sa stratilo mnozstvo Velkych Spicov, tak teraz likviduju svojimi nezmyselnymi chovnymi regulami ten zbytok. Tu sa jedna predovsetkym o nemeckych chovatelov, ktorych je takisto velmi malo. Ti sa akokolvek usiluju o zachovanie Velkeho Spica, s nemeckymi chovatelskymi predpismi sa nemozu pohnut dalej. Rasa sa nepohne zo slepej ulicky. Doslovne prelozene – tieto predpisy vedu nutne k vymretiu alebo incestu. (To druhe podporuje to prve.) Dovolim si tvrdit, ze keby ,,vcera,, nebolo byvalo ceskych chovatelov, tak dnes by uz Velky Spic asi neexistoval. Kazdy chovatel Velkeho Spica, jedno z ktorej krajiny je, robi podla svojho uznania to najlepsie pre zdravie a zachranu tejto rasy. Aj ked je to niekedy nutne spojene s vystupom z monopolistickeho spolku chovatelov psov. A aj to malo potencialnych zaujemcov o chov tejto rasy sa nakoniec predsa len rozhodne pre inu rasu. V mojich ociach je to hanba pre Nemecko, ze tento spolok necha svoju narodnu rasu radsej vymriet, akoby mal vypracovat realisticky a zmysluplny chovny program pre Velke Spice.

Popritom by zachrana nebola daleko. Dokonca z vlastnych radov, (z hraniciacich variet tejto rasy, ktore este disponuju s relativne sirokym genetickym polom), co by pri inej rase bolo sotva mozne. Nie je ani potrebne primiesat ziadnu cudziu rasu, mozno vynimocne akceptovat len trochu viac farby. Co by sa uz mohlo stat, keby sa aj väcsi Velky Spic sparil s väcsim Strednym Spicom? Forma zostane zachovana, vlastnosti a charakter zostanu zachovane, Velky Spic zostane zachovany, pretoze sa jedna o jednu a tu istu rasu. Nebolo by to ani nic noveho, len nadviazane na historiu spicov, kedy platili Velke Spice uz od 40 cm a vyskytovali sa vo viacerych farbach. Cierno – biele, resp. cierno – vlcie parenia sa robili uz aj predtym. Cierny Velky Spic s bielymi labkami, alebo so sedym fliacikom na bruchu (ktory z takychto spojeni mohol vyskytnut), je nielen velmi mily (a ma svojich zaujemcov), ale aj velmi cenny pre dalsi chov. Tymto chovatelom, ktori sa taketo spojenia vobec odvazia, (na stastie este v inych krajinach), patri vysoka pozornost a pomoc. Namiesto toho su taketo psy v Nemecku vylucene z dalsieho chovu.  Velky Spic zostane Velkym Spicom ci ma fliacik, alebo nie. Ale aj milovnici cistych farieb budu vzdy moct volit ciste farby.

Ak sa teda aj napriek tymto tazkostiam rozhodnete pre chov Velkeho Spica, budete v Slovenskom (rakuskom) klube spicov vitani.

A co sa tyka chovatelov Velkych Spicov v Nemecku, Holandsku, Svajciarsku, (Rakusku) alebo v Cechach, po mojich skusenostiach Vas priatelsky prijmu do ,,Velkospicej familie,,. Ked len budete chciet, dostanete od skusenych chovatelov, radu alebo pomoc. A spozorovala som este nieco. Neexistuje tu zavist a konkurencne boje, co je pri chovateloch inych ras (variet) castym zjavom. Pretoze tu vsetci chcu len jedno – zachovat zdraveho Velkeho Spica.

 (Poznamka: prevazne som pisala o chovateloch Velkeho Bieleho Spica, pretoze s nimi mam svoje osobne skusenosti. Myslim si, ze to ale ani u Ciernych nie je inac). 

   Aby som znovu zacala v Rakusku po viacerych rokoch (momentalne jediny) chov Velkych Spicov, absolvovala som s Rosou viacere vystavy a zdravotne vysetrenia a musela splnit dalsie poziadavky. Od roznych rozhodcov dostala Rosa hodnotenia od: SG1, V1, po CAJC. Vystavy navstevujem ale len velmi sporadicky. Na jednej strane, chovam aj vela inych zvierat a tak sa mi len zriedka podari niekam cestovat. Zvierata nemozem nechat same. Na druhej strane nie je pre mna dolezite, ci ma pes jeden, tri, alebo ziaden titul sampiona. Ak pes splnil chovne podmienky, mal by mat pre mna len spici charakter, byt mily a zdravy. Prirodzene, ze pre chovatela je to ohromny pocit a radost, ak je bude krasa jeho psa ocenena. U rozhodcov je ale vzdy aj stipka subjektivity. Jeden den moze posudzovatel udelit lepsie hodnotenie, na druhy den moze iny posudzovatel udelit trosku horsie hodnotenie. Kazdy rozhodca ma aj svoj vkus. Ale ci uz pes ma alebo nema titul, nikdy sa to neodrazi na jeho charaktere. (Na rozdiel od mnohych ludi, nezostane psovi pri uspechu nuchac vykruteny dohora.)

Aj ked sa vystav casto nezucastnujem, napriek tomu ich povazujem za dolezite. Pes sa niecomu inemu priuci, stretne vela inych psov a ludi, zazije nove situacie a nauci sa im prisposobit. A to je dolezite pre jeho socializaciu. Chovatelia a majitelia mozu hrdo predviest svojich upravenych krasavcov, stretnut sa s inymi chovatelmi a povymienat si skusenosti. Navstevnici mozu na jednom mieste obdivovat vela krasnych psov, spoznat mnohe ine psie rasy, informovat sa u chovatelov, co je velmi vyhodne pri hladani a vybere noveho psa. Vystava je vzdy nieco zvlastne, s ohromnou slavnostnou atmosferou, napriek tomu moze na niektorych psov a vystavovatelov posobit velmi stresovo. Preto je kazdemu ponechane, ako casto bude vystavy navstevovat. Mali by priniest pobavenie, a to predovsetkym psovi. Nakoniec, nie je to ziadna lacna zalezitost.

Rosa nema so stresom na vystave ziadne problemy, zato je ale panicka duplovane tak nervozna.

V tomto roku (2012) zacnem moj chov s Rosou. Ze z toho mala chovnych psov, pripada do uvahy ako partner, koli blizkej pribuznosti este menej, som vedela uz davno. A aj pes, ktory je casto k dispozicii viacerym fenkam, neprinesie chovu vela pozitivneho. Snahu jednej chovatelky a jednej majitelky psa, priniest do chovu ,,novu krv,, sa podla mojich moznosti budem snazit zachovat, preto som si vybrala ako otca mojho A-vrhu chovneho psa menom Kalle. Kalle je synom Arluka von Kaisertrutz a Deyny. Deyna sa narodila v Bielorusku, nema sice ziaden rodokmen, ale zato je obohatenim v chove Velkeho Spica, pretoze priniesla do chovu uplne ,,cudziu krv,,. Kalle sam uz opred mnohymi rozhodcami dokazal, ze je excelentny Velky Spic a chovny pes. Samozrejme, ako uz on sam, aj jeho potomkovia budu vlastnit rodokmene.

Pre dalsi chov do buducna, som si vytvorila vlastny plan. Poprosila som jednu chovatelku, aby svoju, s mojou Rosou nepribuznu fenku, sparila s urcitym psom, ktory je taktiez k Rose nepribuzny. Z tohto spojenia sa narodil Fiore, ktoreho sme si ako 9 tyzdnoveho adoptovali. Pokial sa dobre vyvinie a splni podmienky ako chovny pes, bude to perfektny buduci partner nielen pre Rosu, ale mohol by posluzit aj  buducim fenkam zo spojenia Rosa – Kalle.