Historia pozna viac prikladov vernosti psov, ako vernosti priatelov.

Alexander Pope  z listu H.Cromwellovi, 1709

Rozne archeologicke nalezy a vykopavky kostier naznacuju, ze s clovekom zijuci ,, pes domaci,, sa vyvinul pred 15.000 – 45.000 rokmi zo skrotenych vlkov.

  Spic je jedna z najstarsich psich ras na svete. Patri k povodnym  typom psov  (primitivne psy), ktorych korene siahaju az do Doby kamennej - (pes raselinny.) Tieto psy boli vEurope a severnej Azii velmi rozsirene az do Doby bronzovej.  Ci je tento typ psa skutocnym predkom dnesnych Nemeckych spicov, sa neda jednoznacne potvrdit. Na kazdy pad pochadzaju ale z Antiky a z Doby bronzovej rozne figurky, kresby a mince, na ktotych su zobrazene psy, podobne  spicovi.                                                                                              

Medaila 19. – 20. storocie

(z knizky A.Schoberwalter

Mensch & Hund)

Spic patri dodnes k rasam psov, ktore neboli preslachtene. Zo spicov sa neskor vyvinuli mnohe ine rasy psov.

Medzi spicovite psy sa zaraduju nasledujuce psie rasy: Nemecky spic, Japonsky spic, Finsky spic, Akita Inu, Basenji, Chow-Chow, Islandsky pes, Samojed, Sibirsky Husky a vela inych...

   Nemecky spic je najstarsia psia rasa v Europe. Je to jedina rasa, ktora zahrna az 5 uznanych variet:

Vlci spic   (Keeshond)    

Velky spic

Stredny spic

Maly spic

Trpaslici spic   (Pomeranian)

                                                              Velky spic  Rosa van Millus            November 2011

                                                              hore Japonske spice

Vsetky variety maju vzhlad a charakteristicke vlastnosti  Nemeckeho spica. Liske podobnu hlavu s malym spicatym nufakom, malymi spicatymi stojatymi usami, nadhernu dlhu, od tela odstavajucu srst, ktora na krku vytvara mohutny limec  a bohato osrsteny chvost, hrdo noseny ponad chrbat.

   Charakterovo su spice velmi viazane na svojho majitela. Je preto nemyslitelne drzat ich vylucne vonku, pretoze potrebuju bezprostrednu blizkost svojej ludskej svorky. Spice su verne, vesele, zvedave a velmi zive. Vedia ale aj hodiny prelezat v klude, pozorovat a cakat na dalsiu zabavu. Vedia sa rodine perfektne prisposobit. Nie su to ziadni tulaci, nemaju skoro ziaden polovny pud, miluju deti, su velmi inteligentne a ucia sa velmi rychlo.  Nie tvrdym drilom, ale castymi pochvalami. Spice su excelentne strazne psy, ktore hlasia kazdeho votrelca, avsak nemaju sklony k pohryzeniu. Nemecke spice su velmi vitalne, pocasiu odolne a relativne dlhoveke.

 Presny popis rasy najdete v standarde rasy na klubovych strankach spicov (odkazy).

Velky spic

   Pomenovanie ,,Spic,, bolo prvykrat v historii spomenute v Nemecku v roku 1450.  V skorsich casoch sa Spice vyskytovali v roznych velkostiach a farbach. Boli nepostradatelnymi pomocnikmi,  strazcami, sprevadzacmi transportov a postovych kocov, odolne voci kazdemu pocasiu a nenarocne.   Boli zname pod menami Spic, Spicer a Pommer. (v Holandsku Kees) Prve popisy tejto rasy pochadzaju z konca 18. storocia. Podla velkosti boli rozdelene na male a velke spice.

Velke spice sa vyskytovali v biele, ciernej, cervenej, hnedej a kremovej farbe. Na zaklade svojej farby nasli velke spice aj svoje uplatnenie. Najcastejsie sa pouzivali ako strazcovia dvora, majetku, ako sprievodcovia vozov nalozenych tovarom, alebo ako lodne psy, na chytanie potkanov a mysi. Cierne a hnede boli okrem toho oblubene ako ,,Vinicne spice,, na strazenie vinic, cez den proti vtakom, v noci proti zlodejom, pretoze cierna farba bola v noci zle viditelna.

Cervene sa viac vyskytovali v mestach. Biele drzali v mlynoch,  zriedkavejsie u slachty ako spolocenske psy, pretoze biela farba bola povazovana za cistu a elegantnu. Az do konca 18.

                                                            storocia boli spice

   Vysek z obrazu ,,Leopold                   najrozsirenejsie psy ludu.

  z Dessau a Anneliese,, 1733

  od H.Prell   (z knihy

  Bildersaal Deutscher                                                                                    ,,Spice strazia furmansky voz,,.

  Geschichte od Adolf Bär                                                                              Rytina od  F.Specht 1772

  und Paul Quensel)                                                                                       (z knihy A.Schoberwalter Mensch&Hund)

,,Thomasova Gainsboroughova fenka Pomeraniana so steniatkom,,.         ,,Ranna prechadzka,,. 1785

Obrazy od Thomas Gainsborough.

Skice od Albert Hendschel (1834 – 1883)

 ,,Prechadzka v Biedermaiersovych casoch,, 1815-1848              Laszlo Fülöp    ,,Dama so spicom,,.    1901

 obraz od Fr. Siemering                                               (z knihy A. Schoberwalter Mensch & Hund)

 (z knihy Bildersaal Deutscher Geschichte

 od Adolf Bär a Paul Quensel)

   Koncom 19. storocia sa tato rasa vyskytovala zu zriedkavejsie. Furmanske vozy boli nahradene automobilmi  a zeleznicou a nove, moderne rasy psov vytlacili  celkom obycajneho spica.  Aby sa ale tato tradicna nemecka rasa zachranila, zorganizovali sa v roku 1899 chovatelia a milovnici spicov, zalozili  Spolok Nemeckych spicov  a o niekolko rokov neskor vypracovali standard tejto rasy. Tento zahrnal vtedy 2 variety Nemeckeho spica: Velky spic a Maly spic v roznych farbach.  Predelom medzi tymito varietami bola velkostna hranica 30 cm, Maly spic pod a Velky spic nad.

John Emms  1884                                                  Heinrich  Sperling ,,Maly a Velky spic,, 1909

                                                                    ,,Nordisk Familjebok,, 2.vydanie Til art.Hunden III.

   Neskor bol standard rasy niekolkokrat pozmeneny.  Vlci spic sa posudzoval ako samostatna varieta, vtedy s velkostou 45 +cm. Odvtedy bola velkost Velkeho spica stanovena na hranicu 40+cm. Tym vznikla velkostna medzera medzi Velkym a Malym spicom, na zaklade coho bola v roku 1969 do standardu pribrata nova varieta – Stredny spic. Pretoze stupajuci zaujem o male spice a tendencia k trpaslicim psom vzrastala, v roku 1974 bola uznana posledna varieta Nemeckeho spica – Trpaslici spic. Tym sa ale standardne velkosti jednotlivych variet znovu posunuli (Velky spic 42+cm). Kedze Velke spice mali v skorsich casoch velkost od 40 cm, vela Velkych spicov sa tymto padom stratilo, co do stavu poctu psov tejto variete nebolo a doteraz nie je prospesne.

   Ci toto rozdelenie rasy, dokonca do 5 variet bolo skutocne zmysluplne, o tom ja osobne velmi pochybujem a podla mojej mienky to bolo pre tuto rasu urcite nie prospesne.

,,Nemecke psy,, zväzok I. 1904 / 1905 od Richard Strebel

(z knihy ,,Spitze sind Spitze!,, od Hartwig Drossard)

   Velky spic nie je v skutocnosti velky pes. So svojou velkostou 42 – 50 cm sa zaraduje ku strednym rasam psov. Chova sa vylucne jednofarebny: biely a cierny. Tretia uznana farba – hneda, plati v sucasnosti ako vymreta. (Napriek tomu, ze sa v Nemecku pokusili  sparenim  Velkeho cierneho psa a Strednej hnedej fenky  Velkeho hnedeho spica znovu ,,vytvorit,, , co sa aj podarilo.)