Starostlivost o Velkeho Spica nie je vobec taka narocna, akoby sa na prvy pohlad zdalo. Jeho krasna srst je totiz samocistiaca a zasadne neplstnatie. Ak by sa biely spic vonku ,,premenil,, na cierneho, budete musiet iba vyprasit jeho deku, alebo pozametat. Nechajte spinu na nom vyschnut a ona opada sama od seba. O 2 hodiny bude spic znovu krasny biely. Spice nepachnu, ani ked su mokre.  Srst staci raz za tyzden vykefovat. Dolezite je ale, ze k tomu psa vedieme od malicka, aby si este ako steniatko na to navykol a neskor s tym nemal problemy. Na zaciatku pomocou hry navyknut na kefu, opatrne na haklivych miestach okolo zadku a pri chvoste, neskor mozte kefovat aj v protismere. Len ak pes plzne, (väcsinou 2x v roku) musi sa vycesat castejsie, aby bol zbaveny odumretej srsti. Ja pouzivam 2 druhy kief – hreben s ocelovymi (tocivymi) zubami a potom kefu s prirodnymi stetinami.

Vycesanu srst odkladam a pouzivam na strikovanie. Tato byva väcsinou spriadana s inymi vlaknami (bavlnou), ja som ale chcela iba cistu psiu srst. Preto bolo strikovanie ovela tazsie a trvalo aj velmi dlho, ale zato mam ten najjemnejsi a najteplejsi sal a aj priamu spomienku na moje, uz nezijuce stredne spice.

 Kefy na osetrovanie srsti.                       Strikovany sal zo spicej srsti.

Fiore (9 tyzdnov) pri prvom cesani.                      Ako vdaku dostanem ,,nezny,, hryz.

                                                         (alebo pusu?)                         

                                                         Muzi vedia, co sa zenam paci.

    Rosa v nie tak celkom cudzom kozuchu.             Spomienka na nasich spicov pre mojho

    (Sal z vycesanej srsti spicov).                       muza. (zo zajacej kozusiny)

Pes by sa nemal kupat castejsie, ako 1x za rok a to len so samponom urcenym pre psov (neparfumovanym). Pri kupani treba davat pozor na usi, do nich sa voda nesmie dostat. Ja kupem len 1x za 2 roky. Najlepsie v lete, aby pes neprechladol. Niektore spice maju radi vodu, ale ked sa v prirode kupu, ich srst nebude uplne (az na kozu) mokra. Preto je dolezite psa po okupani dokladne osusit a nenechat hned bezat von. U spicov moze srst schnut aj niekolko hodin.

Pokozka psa produkuje specialne mazivo (tuky), ktore ochranuje kozu a robi srst samocistiacou a neplstnucou. Castym kupanim budete psovi zdravotne skodit, koza sa bude snazit  produkovat zvysene mnozstvo tohto mazu, pes moze zacat smrdiet (cim castejsi samponovy kupel, tym viac bude pes pachnut), srst strati samocistiace ucinky a zacne plstnatiet. Spic sa nikdy nestriha. Jeho srst ho chrani v zime pred chladom a v lete pred teplom a slnecnym upalom.

   V zime sa vyhybajte so psom posolenym chodnikom, alebo mu namastite jeho labky mastou (najlepsie bravcovou). Z casu na cas treba psovi skontrolovat pazuriky, ak su prilis dlhe, treba ich skratit specialnymi kliestikmi na pazury. Popri maznani, hladkani a cesani kontrolujte psovi srst ohladom parazitov. Nepouzivajte ziadne specialne obojky proti kliestom a blcham. Jednak su aj tak bezucinne, popritom su ale velmi jedovate a velmi skodia psiemu cuchu, ktory je velmi citlivy. (Nos cloveka ma priblizne 5 milionov cuchovych buniek, nuchac psa ma do 220 milionov cuchovych buniek.)

   Zabudnut netreba ani na kontrolu usi. Ak by pes casto vrtel (otriasal) hlavou a v uchu by sa nachadzal tmavy, casto zapachajuci vytok, moze mat pes zapal ucha alebo usne roztoce.

   Cistit zuby psovi, ktory je spravne stravovany – netreba. (Vlka so zubnou kefkou som este nevidela.) Zubny kamen a zapach z papule dostanu psy len od nespravneho stravovania. Myslite na to, ze ak raz zacnete davat psovi odstranovat zubny kamen, budete to musiet stale castejsie opakovat a nakoniec sa moze stat, ze pes strati zuby uplne. Tieto zasahy sa robia v narkoze a vela psov ich neprezilo.

Krmivo

   Nase psy nemusia mat v tychto casoch strach, ze by umreli od hladu. Existuje nespocetne mnozstvo druhov ,,vysokohodnotneho,, priemyselne vyrobeneho psieho krmiva, ktore slubuje vyvazenu a zdravu stravu psa a obsahuje vsetko, co pes denne potrebuje. To si musia robit starosti prave panicek s panickou, pre ktore krmivo sa rozhodnut, pretoze kazdy chce pre svojho milacika prirodzene len to najlepsie. Nespocetne reklamy vyrobcov slubuju prekypujuce zdravie, ligotavu srst, jemnu pokozku, dokonca ochranu pred predcasnym zostarnutim... To posledne mi pripada ako najrealistickejsie. Psi naozaj nebudu stari, pretoze predcasne zomru na choroby vzniknute z predavkovania chemickymi substanciami. Niektori vyrobcovia verbuju dokonca vyrokmi o vystavnych uspechoch  - ,,tento pes vyhral prave preto, lebo dostava nase krmivo,,. Vysmesne a zavadzajuce. Zial, vela ludi si mysli ze to, co sa povie v televizii alebo napise v novinach, musi zodpovedat pravde. (Zial, tieto casy su uz davno za nami.) Rozdiel medzi komercnou reklamou a vedeckym vyskumom casto nespozoruju.  

   Ja nie som ziadnym vyrobcom krmiva (okrem pre mojho psa), nie som ani ziaden spolupracovnik alebo distributor tychto firiem. Preto nemam ziaden zaujem o to, aby ste svojmu psovi menili krmivo, s ktorym ste spokojni.  Podla motta: ,,Vynimka potvrdzuje pravidlo.,, existuju aj akceptovatelne hotove krmiva a vyrobci, ktori spracuvaju skutocne hodnotne suroviny moznym setrnym sposobom. Ti sa musia len velmi velmi dlho hladat a porovnavat. Kvalitne suroviny stoja viac a ak si chcu udrzat cenovo pristupnu uroven, nemozu a nechcu tieto firmy investovat do drahej reklamy.

Ja chcem len poukazat na rozdiely medzi krmivom a krmivom, ktore sa casto skryvaju za spravnym vyberom slov a mozno pomoct pri vybere krmiva tim, ktori to spravne este nenasli.

   Ze pes patri k mäsozravcom, vie kazdy. K tomu nepotrebujem ziadne vedecke studium, aby som porozmyslala, co prirodzene zerie vlk (ktory je predkom psa), alebo Dingo, Kojot, Sakal ci Divoky pes. To su vsetko pribuzne lovne zvierata a zeru, co si v prirode ulovia: predovsetkym cicavce, ale aj vtaky, ryby a reptilie. Zeru aj zdochliny, vtacie vajicka, byliny, travy, ovocie a dokonca vykaly inych zvierat. Z ulovku bude vsetko zuzitkovane. Zozrate bude mäso, tuk, krv, vnutornosti, obsah zaludka, kosti, koza so srstou (z casti s perim), tiez nohy s kopytami, alebo hlavy so zobakmi. Ich traviaci system je este stale s nasimi psami skoro identicky a tisicerocnym vyvojom takejto strave perfektne prisposobeny.  

A ako dlho existuje priemyselne hotove krmivo pre psov? – mozno 50 rokov?

    Co sa nachadza vo väcsine hotoveho krmiva? Najväcsiu cast tvoria sacharidy, ako dodavatel energie a vlaknina. (V dnesnej dobe velmi casto pouzivane slova v ludskej zdravej vyzive, kde maju ale aj ovela väcsi vyznam, ako v strave psa.) Ako dodavatelia sacharidov, su pouzite rozne druhy obilia a strukovin. Samozrejme, ze sa vyuziva to nizkohodnotne obilie z odpadu potravinarskeho priemyslu. Tym sa zvysi objem krmiva a vela sa usetri - vydavky su velmi male. Pre psa je to vsak tazko stravitelne a denne, v tychto mnozstvach, uplne nevhodne. Toto mnozstvo väcsina vyrobcov ani radsej nedeklaruje, (jedine ak, ze z tohto mnozstva tvori dane percenta len nejaka urcita obilnina). Sacharidy sluzia za pomoci metabolizmu ako privod energie pre vsetky bunky v organizme, hlavne ale vo svaloch a mozgu. Sacharidy nie su esencialne, to znamena, ze telo si ich vie vytvorit samo, z inych casti potravin, napr.    z bielkovin a glycerinu. Ak  je prisun sacharidov väcsi, ako ich spotreba, vytvori sa z glukozy (to je najdolezitejsia latka sacharidov)  glykogen a prebytok sa premeni na tuky. Tento glykogen sa u zvierat uklada v peceni a pri potrebe (ak by pes niekedy hladoval), sa za pomoci enzymov znovu premeni na glukozu a opät pouzije ako energia.

Odhliadnuc od toho, ze obilniny, ako dodavatelia sacharidov (glukozy) su pre psov nevhodne, toto obrovske mnozstvo v hotovom krmive a k tomu este denny prisun vytvara prebytok, ktory vedie k stalemu ukladaniu tukov nielen v peceni a svalstve (napr. srdcovy sval – pretucnele psy trpia srdcovymi chorobami), ale vedu aj k ochoreniam pecene, obliciek a k cukrovke. Niektore krmiva obsahuju dokonca este aj cisty cukor (ako lakadlo), co vedie dodatocne este aj k zubnym problemom.

    Vlaknina je (oporna) cast obilia (vysoky obsah maju obilne otruby), ovocia a zeleniny. Skutocne vyuzitelna je ale len pre prezuvavce. Je nestravitelna, s vodou napuciava v zaludku a tym sposobuje pocit nasytenia. Niektora vlaknina reguluje mikrofloru v hrubom creve (sluzi ako potrava pre crevne bakterie – pri velkom mnozstve vznika naduvanie a vetry), ina vlaknina svojou nestravitelnostou zväcsuje mnozstvo vykalov a tym sa podiela na dobrej peristaltike creva rychlejsom vyprazdnovani – ale pozor, len pri zvysenom prisune vody. (Vlaknina moze viazat vodu az 100-nasobkom svojej vahy.)

Bez vody by vznikla bolestiva zapcha, pretoze vlaknina sa neda stravit ani odburat. Vela vyrobcov ale napriek tomu, ze uz do krmiva spracovali velke mnozstvo obilnin, pripadne aj strukovin a teda vlakniny sa uz v nom nachadza dost, pridavaju dodatocne este vlakna – nestravitelnu celulozu  ako piliny, alebo pomlete arasidove skrupiny. A to velmi radi, pretoze to znovu zvysi mnozstvo (objem) krmiva (aj vykalov u psa) a nic nestoji. Ako vlaknina su este casto pridavane lanove semiacka a psenicne otruby. V malom mnozstve by teda vlaknina bola pre psa celkom uzitocna, ale ako dosledok nadmerneho mnozstva sposobuje preplnenie creva, kedy moze nastat k ,,zamotaniu,, criev. Preto je dolezite venovat pozornost tymto mnozstvam.

    Vlastne najdolezitejsim dodavatelom energie pre psa je tuk. Pri aktivite psa bude tento spalovany a jeho nadbytok, ktory ako energia nebude spotrebovany, zostane ulozeny v tele. Pomocou tukov su do tela absorbovane aj vitaminy, ktore su rozpustne v tukoch. Okrem toho zabezpecuju tuky psovi prijem esencialnych mastnych kyselin -  takych, ktore si telo nevie vytvorit samo a musia byt prijate s potravou – Omega 3 a Omega 6 – nenasytene mastne kyseliny. Tieto mastne kyseliny sa podielaju na vystavbe bunkovych membran (stien) a na znizovani hladiny tukov v krvi, zmiernuju svrbenia a ekzemy. Pri krmeni surovou stravou prijima pes tuky najviac z mäsa (aj mlieka), teda zivocisne tuky, ktore su z väcsej casti nasytenymi tukmi. Mäso zo zvierat, ktore sa chovaju na pastvinach (väcsinou prezuvavce), obsahuje ale 20-nasobne vyssi podiel Omega 3 (divina este viac), ako vykrmne zvierata, ktore sice mozu byt mastne (tucne), su ale vykrmovane mizernym krmivom. Mastne kyseliny Omega 3 sa nachadzaju predovsetkym v listoch rastlin, ktore su fotosynteticky aktivne a tie su prave potravou volne zijucich zvierat. Teda ak sa pes nezivi predovsetkym mäsom takychto zvierat, mali by sa mu z casu na cas tieto esencialne nenasytene kyseliny podavat. Dodavatelmi Omega 3 su: lanovy olej, olej z vlasskych orechov, konopny olej, repkovy olej, sojovy olej a v malom mnozstve sa nachadza aj v tukoch morskych zivocichov (ryb), ktore sa zivia morskymi riasami (fotosynteza). Hlavnymi dodavatelmi Omega 6 su: slnecnicovy olej, pozltovy olej, olej z kukuricnych klickov, sojovy olej, hroznovy olej, olej z boraku lekarskeho, z pupalky dvojrocnej, olej z trescej pecene, zivocisne tuky, pecen a vajicka. Stare a prepalene oleje su zdraviu skodlive. Pri hotovom krmive je väcsinou udane len percentualne mnozstvo tukov. Ak teda tieto nie su konkretne menovane, jedna sa o odpadove tuky z potravinarskeho priemyslu. 

   Dalsou surovinou psieho krmiva, ako dodavatel bielkovin je mäso, vedlajsie zivocisne produkty alebo mäsove mucky. Telo si nedokaze bielkoviny, tak ako sacharidy a tuky ulozit, tieto musia byt vzdy nanovo prijimane potravou. Bielkoviny (proteiny) sa roznorodo skladaju z aminokyselin. Kazda bielkovina je vybudovana celkom individualne. Bielkoviny sa nachadzaju v kazdej bunke organizmu a podla svojho druhu maju aj rozne funkcie: transport kyslika, prenasanie nervovych impulzov, vystavba struktury sliach a svalov a ich kontrakcie, stabilita tela, podielaju sa na vybudovani protilatok – imunita, na hojeni ran... 

Za pomoci enzymov sa s potravou prijate bielkoviny  rozlozia v creve na svoje castice – aminokyseliny. Cez stenu creva sa tak dostanu do tela, kde sa znovu, podla poziadavky na funkciu  zase poskladaju naspät. Dolezitymi zivocisnymi dodavatelmi bielkovin su: vajicka, hydinove mäso, ryby, mlieko, tvaroh, hovädzie mäso, bravcove mäso. Predovsetkym svalovina so slachami, vnutornosti, chrupavky, tvrde casti – ako kopyta, zobaky... Rastlinnymi dodavatelmi bielkovin su: zemiaky, fazula, soja, celozrnny chlieb, kukurica, psenicne klicky... V hotovom krmive pre psov, aby vyrobca usetril, sa mäso z velkej casti nahradza kukuricou, sojou, lanovymi semiackami, psenicnymi klickami a inymi. Zivocisne bielkoviny su ale ovela hodnotnejsie, ako rastlinne, pretoze svojim zlozenim su podobne telu vlastnym a pre psa dobre zuzitkovatelne. Naproti tomu su bielkoviny rastlinneho povodu pre psa len velmi tazko, resp. vobec nie stravitelne a pouzitelne. Tieto mu mozu zatazovat oblicky a odtialto pochadza aj alergia psov na bielkoviny, krora je vlastne neznasanlivost rastlinnych bielkovin. Ak sa teda mäso nahradza obilninami, nedostane pes vlastne to potrebne upotrebitelne mnozstvo bielkovin. Ono ale nie je dolezite len mnozstvo, ale rovnako dolezite je aj roznorodost druhov (z mäsa, mlieka...) (koli funkcionalite popisanej hore) a ich stravitelnost. 

   Na vyrobu hotovych krmiv pre zvierata sa v Rakusku a Nemecku spracuva mäso a vedlajsie zivocisne produkty Kategorie 3. To znamena, ze tento material pochadza zo zvierat, ktore boli v case porazky zdrave, sposobile aj pre ludsku spotrebu, ktore (citujem) ,,neprejavovali ziadne priznaky choroby prenasajucej sa na cloveka, alebo zviera,,. (Kategoria 1 pozostava zo zvierat, ktore na choroby zonreli, alebo boli obetami moru, z pokusnych zvierat a z mäsa neznameho povodu, ktore bolo zahabane na colniciach. Kategoria 2 pozostava z obsahu zaludkov a criev porazenych zvierat, zo zvierat, ktore boli koli protimorovym opatreniam usmrtene a zo zivocisneho materialu, ktory nepatri ani do 1. Ani do 3. Kategorie. Materialy Kategorii 1 a 2 sa nesmu pouzivat na vyrobu zvieracich krmiv. 

Zivocisnymi vedlajsimi produktami sa nazyva odpad pri porazke, ako koza, kopyta, rohy, zobaky, creva (len z hydiny), nohy a laby s pazurmi, srst, perie, prasacie stetiny, krv, hnilobne mäso, kosti, odpad z gastronomie zivocisneho povodu, odpad z liahni – ako vajecne skrupiny, zasedene nevyliahnute vajcia, odpady z ryb, byvale potraviny zivocisneho povodu (aj mliecne vyrobky), ktore su uz z urciteho dovodu pre cloveka nesposobile – prelezane, zle zabalene. Aj ked to u niektorych ludi moze vyvolavat hnus, toto vsetko je pre psa prirodzene a hodnotne. Keby znovu nebolo ALE!                                                                                                                    Cerstvo vyliahnute kuriatka z liahni – kohutiky sa oznacuju ako odpad. Po vytriedeni su hodene na beziaci pas, ktory ich vhodi rovno do mlynceka kde su  zaziva rozomlete, alebo budu jednoducho otravene plynom.!!! Aj odtialto pochadza kuracie mäso pre psov, aj z tychto otravenych mrtvoliek sa robi hydinova mucka.

http://www.youtube.com/watch?v=0I5d45rXI14&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=0b29B7zNZXs&feature=related  

Zivocisny odpad (kat.3) z kafilerie sa tiez moze spracuvat na mäsovu a kostnu mucku pre produkciu psieho krmiva.                                                                                                                                                                       Zivocisna mucka (mäsova a kostna mucka) vznika zahriatim menovanych zivocisnych casti na vysoku teplotu, naslednym susenim a rozomletim na mucku. Kolko obaloveho materialu z gastronomie, prip, obalov z vyradeneho predajneho tovaru sa popritom tiez spracuje? 

Hospodarske zvierata, z ktorych sa vyrabaju potraviny pre ludsku konzumaciu sa tymito zivocisnymi muckami nesmu krmit. Zivocisne (mäsove a kostne) mucky sa mozu pouzivat len na vyrobu krmiva pre psov, macky, pre male domace, kozusinove a ZOO- zvierata. Okrem ineho aj z toho dovodu, ze vyrobene mäsove mucky 1. – 3. kategorie sa len tazko daju medzi sebou rozoznat, resp. sa nedaju rozlisit vobec. 

Preto vznika riziko, ako sa to aj v minulosti uz velakrat stalo, ze sa mucky velakrat primiesavaju, alebo sa hned mylne deklaruju. Taketo skandaly sa predsa stavaju casto, dokonca pri ludskych potravinach. 

Nie je to tak davno, ako bol v Nemecku odhaleny skandal v potravinarskom priemysle ohladom predaja pokazeneho mäsa, alebo ako boli dioxinom otravene osipane a hydina, vratane vajec, urcenych pre ludsku spotrebu. Kto by sa tu uz staral o krmiva pre zvierata? Okrem toho sa s touto mäsovou a kostnou muckou celosvetovo obchoduje (aj pasuje). V EU sa oficialne rocne preda okolo 15 milionov ton tohto zvieracieho odpadu, jednak ako surovina, alebo ako uz spracovana mäsova mucka. Kolko je to ale v skutocnosti, to nevie nikto povedat. Tuto mäsovu mucku pouzit ako palivo alebo hnojivo, by bolo pre Rakusko alebo Nemecko nerentabilne a drahe, pretoze tu sa nesmu do mucky na vyrobu zivocisneho krmiva pouzit zvierata, ktorym boli podavane lieky, ani uspate, resp. chore a pokusne zvierata. V mnohych inych krajinach je to ale normalna vec. Po odhaleni najnovsieho skandalu (8.2.2012) ohladom hydinoveho a bravcoveho mäsa z velkochovov potravinarstva v Nemecku, kde kazda 4. vzorka (kupene v rozlicnych supermarketoch) bola infikovana ESBL bakteriami a taktiez vo februari 2012 v hydinovom mase v Rakusku, kde 6 zo 7 vzoriek boli infikovane bakteriami MRSA a ESBL – to su crevne bakterie resistentne voci antibiotikam  (pri vykrme zvierat su sustavne pouzivane extremne vysike davky antibiotik), neverim uz na ziadne rozpravky. Krmivo pre psov a mäsove a kostne mucky sa vyrabaju v najrozlicnejsich krajinach, su importovane, exportovane a pasovane. Ake predpisy maju tieto krajiny? Nikto sa nikdy nedozvie, ked budu pri vyrobe psieho krmiva pouzite sice spravne deklarovane mäsove mucky, do ktorych boli ale primiesane (chore a lacne) mucky inej kategorie. Tie najväcsie potravinarske koncerny skupuju obrovske mnozstva zivocisnych mucok, alebo ako surovinu mäso s vedlajsimi zivocisnymi produktami kategorie 3. Vo mnohych svojich dcerskych spolocnostiach, casto kdekade v zahranici, vyrabaju taktiez krmiva pre psov. Väcsina znaciek tychto krmiv pochadza z jednej a tej istej firmy jedneho a toho isteho vyrobcu. Pri viacerych krmivach nie je dokonca vyrobca menovany vobec, najdete iba: ,,vyrobene v EU,, alebo len meno krajiny. To je velmi prakticke, pretoze takto sa este moze vyuzit a dobre spenazit odpad, prip. podradny tovar z vlastneho potravinarskeho priemyslu.                                                                                              Ale naspät, k samotnemu krmivu. Ja nemam nic proti masovym a kostnym muckam kategorie 3, ak su spravne spracovane a neboli falsovane. Pretoze tu ani nic nie je. Pri tych pouzitych vysokych teplotach zostane vsetko sterilne – je to len mrtvy granulat. Zachovaju sa len proteiny a par mineralov, ale s mäsom to uz ma maloco spolocneho.

Tieto mäsove mucky, alebo mäso a vedlajsie produkty kat.3 sa zmiesavaju casto so starymi prepalenymi olejmi (vyvolavajuce rakovinu) a inymi ,,chutnymi,, prisadami z potravinarskeho a cukrovarskeho priemyslu, alebo gastronomie na hustu kasu. Tieto prisady mozno taktiez pouzit ako surovy material, ale väcsinou sa uz tiez pridavaju ako polotovar, to znamena, ze uz predtym boli spracovane na prasok. Tato kasa sa dalej spracuje 2 sposobmi na psie krmivo. Extrudovanim alebo lisovanim za studena. 

      Pri extrudovani  sa vsetky prisady zmiesaju s vodou, zahreju na 120 – 200°C a pri vysokom tlaku sa cez dierovanu formu pretlacaju tvrde napucane krokety – granule. Pri tychto vysokych teplotach sa ale znicia vsetky prirodne vitaminy a ine dolezite vyzivne latky. (Ak uz neboli znicene predtym, ked sa pridavane suroviny spracuvali do praskoveho stavu.) Krmivo zostava mrtve. Vela vyrobcov verbuje tym, ze ich krmivo je vyrabane setrne a je len kratky cas vystavene teplotam 120 °C, aby sa vitaminy zachovali. Moze byt – niektore, pretoze rozne vitaminy sa rozkladaju (nicia) pri roznych teplotach. Zacinajuc uz pri 50 – 60 °C. Preco ich teda vsetky pridavaju do krmiva v syntetickej forme? Najcastejsie su pridavane uz ako hotova zmes v predpisanom mnozstve. Tieto synteticke vitaminy sa zmiesavaju s olejmi a tukmi a su za tepla postrekovane na hotove granule.                                                                                                                                                                         Druha metoda vyroby sucheho krmiva pre psov, je lisovanie za studena. Suroviny sa takisto zmiesaju, za pouzitia pary sa v bubne silne stlacia, utesnia a cez dieravu formu sa pretlacaju male tycinky – pelety. Aby sa vsetky prisady spojili a pelety si zachovali svoju formu, je pouzita para a samozrejme, ze aj pretlacanie sa musi robit pod urcitou teplotou. Ono sa to sice nazyva lisovanie za studena, (lebo to nie je cielene zahrievane), ale pri pretlacani predsa len vznikaju (pri treni kovovych casti stroja) urcite teploty (min. 70 °C). Cim hladsi povrch tieto tycinky maju, tym bol pouzity väcsi tlak a vznikali vyssie teploty. Bioaktivne latky sa ale nicia uz pri 45 °C. Mozno je tato metoda setrnejsia, ako ta prva, ked ale vezmeme na vedomie to, ze praskove suroviny (napr. mäsove a kostne mucky) uz boli predtym zahriate na vysoke teploty, tak to v podstate nema velky vyznam.

 Hlavny rozdiel medzi tymito dvomi typmi sucheho krmiva spociva v tom, ze extrudovane granule (krokety) v zaludku velmi dlho plavaju a pucanim (3 – 4 krat zväcsia svoj objem) roztahuju zaludok. (Hrozi nebezpecie pretocenia zaludka.) Preto by mal pes po poziti tohto krmiva urcity cas odpocivat. Stravenie tejto potravy az po vylucenie, trva velmi dlho, min. 3 dni.

Za studena lisovane tycinky (pelety) neplavaju, nepucia, v zaludku sa rozpadnu na svoje castice a su (podla pouzitia surovin) lepsie stravitelne. Nezatazuju zaludok, pretoze vzhladom na svoju objemovu hustotu sa skrmuju mensie mnozstva. (Tieto krmiva su vydatnejsie.) Co sa tyka syntetickych vitaminov, tieto su casto pridavane aj do tychto krmiv. 

Na kazdy pad sa nesmu psovi podat pri jednom krmeni obidva typy krmiva naraz! 

Krmivo v konzervach je zlozenim podobne suchemu, len uz obsahuje vela vody. Tie ,,lahodne kusky mäsa,, su v skutocnosti zo soje, alebo inac umelo sformovane, ktore mozno obsahuju par mikrocastic mäsa. Takisto zahrievane vysokymi teplotami, stratilo aj toto krmivo väcsinu vyzivnych latok a vitaminov, ktore boli opät dosadene v syntetickej forme. 

Vela majitelov psov sa tesi, ked na etikete psieho krmiva vidia deklarovane mnozstva vitaminov, mineralov a inych pridavnych zloziek. Tato radost je ale klamna. To nie su ziadne hodnotne prirodne latky, ale synteticke latky z laboratoria. Okrem toho este ani zdaleka nie su zname vsetky organizmu sluziace ziviny, preto sa vsetky ani nahradit nedaju. Priroda sa nahradit neda. Ale ako je uz zname, umele vitaminy nemaju tie iste ucinky, ako prirodne. Okrem toho je väcsina vitaminov vyrabana z geneticky manipulovanych rastlin a mikroorganizmov, co nikde nemusi byt deklarovane! Niektore vedecke studie uz dokazali, ze tieto narusuju organizmus, vyvolavaju hormonalne poruchy a taktiez zvysuju risiko roznych alergii a rakoviny. Dlhodobe pozivanie syntetickych vitaminov sa u psov povazuje za pricinu pri ich poruchach spravania sa.

Nadmerny prisun vitaminov, mineralnych latok a stopovych prvkov zatazuje nielen oblicky a pecen, ale je aj dokazane, ze prijem väcsieho mnozstva urcitych mineralnych latok zabranuje prijmu inych mineralnych latok a stopovych prvkov. (napr. privela kalcia zabranuje v creve prijem zeleza a zinku).

Presny pomer a mnozstvo v g, mg, IJ (IE) alebo v inych mernych jednotkach sa da deklarovat iba pri umelo vyrobenych latkach. Iba tieto sa daju vazit a merat.

Prirodne vitaminy su vzdy viazane v strukture potraviny (mäsa, zeleniny...). Napriklad nielen mäso z roznych zvierat, ale aj rozne casti mäsa z toho isteho zvierata obsahuju ine mnozstva vitaminov a stopovych prvkov. Tieto sa nedaju presne merat. To je prave dovod, preco v krmive (potravinach), do ktoreho neboli pridavane umele latky, tento presny pomer a mnozstvo nemozno udat. 

   Do niektoreho krmiva su pridavane präbiotika – Inulin alebo Oligofruktoza (vyrobena z inulinu). Tieto neskodne sacharidy (vlastne vlaknina) by mali podporovat zdravu crevnu floru u psa. (uz hore popisane)

Inulin sa ale zasadne vyraba z geneticky modifikovanej cakanky (chicoree). 

   Aby bolo krmivo trvanlive a co najdlhsie vydrzalo, pridavaju sa do neho antioxidancie. Tieto zabranuju, aby tuky a mäso nezatuchli. Pouzivane latky BHA a BHT su synteticke antioxidanty, ktore maju pri dlhodobej spotrebe alebo vyssej davke toxicke ucinky. BHT poskodzuje pluca a vyvolava nadory v peceni. BHA zapricinuje u zvierat nadory predzaludka. Obidva sa zaraduju ku karcinogenom (vytvarajuce nadory).

Koli trvanlivosti sa mozu pridavat ale aj ,,prirodne antioxidanty,, - vitamin E, vitamin C a karoteny. Ale pozor! Jedna sa znovu o synteticke vitaminy, ktore s prirodou nemaju nic spolocneho.! 

   Konzervacne latky maju zabranit tvorbe bakterii, hub a plesni. Konzervacne latky ako kyselina citronova (ktora ziaden citron nikdy nevidela, pretoze sa tiez vyraba synteticky), napada zuby. Taktiez pouzivane zluceniny medi poskodzuju crevnu sliznicu (pre mikroorganizmy su toxicke). (Kupfer) Med (II)-sulfat pentahydrat, ktora sa do krmiva pridava najcastejsie, sa normalne pouziva okrem ineho ako farbivo, fungicid, algicid, pri konzervovani dreva, ako hnojivo, na udrzbu bazenov alebo v medicine ako prostriedok na vyvolanie zvracania. Pri manipulacii s nim varuju varovne stitky: ,,Pri poziti zdraviu skodlive! Sposobuje podrazdenie koze! Sposobuje tazke podrazdenie oci! Velmi jedovate pre vodne organizmy s trvanlivymi ucinkami!,, Podobne ako zluceniny zeleza - (Eisen) zelezo (II)-sulfat monohydrat, ktory sa normalne tiez pouziva ako farbivo, hnojivo, pri konzervovani dreva alebo pri cisteni odpadovych vod. Teda vobec nerozumiem tomu, co hladaju taketo latky v psom krmive? Na jednej strane varuju napisy pred zdraviuskodlivymi toxinami, na druhej strane sa veselo primiesavaju do krmiva pre zvierata. Sposobuju poskodenie pecene a obliciek, poruchy krvneho obehu a zatazuju metabolizmus ako toxiny. Psy reaguju alergiami, infekciami koze alebo poruchami travenia. Celkovo platia viacere konzervacne prostriedky ako rakovinotvorne.  

   Farbiva sa vlastne pouzivaju len koli ludskemu zraku a takto nalakat kupujucich. Psovi je srdecne jedno, ci je krmivo cervenej, oranzovej, svetlej alebo tmavohnedej farby. Existuju farbiva, ktore sa mozu ziskavat z ovocia alebo zeleniny. Bolo by to ale privelmi drahe a okrem toho, taketo potrebne mnozstva zeleniny ani neexistuju. Preto su takisto umelo vyrabane, ale mozu sa nazyvat prirodnymi farbivami, pretoze sa v takomto stave vyskytuju aj v prirode. Mnohe z nich su sucasne aj konzervacnymi latkami. 

   Aromy sa pouzivaju na oklamanie cuchu psa, aby bolo pre neho krmivo atraktivne a pritazlive. Existuju prirodne aromaticke latky, ktore sice nepochadzaju z toho materialu, po ktorom vonaju, ale aspon sa z prirodnych materialov vyrabaju. Napriklad vytazky z rozlicnych drevin (piliny), alebo vyrobene fermentaciou roznych rastlin a mikroorganizmov. 

Potom su este prirodne identicke aromy, ako existuju aj v prirode, ale z hladiska nakladov su synteticky vyrabane v laboratoriach.

A este existuju umele aromaticke latky, ktore su taktiez synteticky vyrobene, ale v prirode sa vobec nevyskytuju, teda su novo vytvorene. 

Za pomoci aromatickych latok mozu teda aj plne vegetarianske produkty vonat a chutit ako urcity druh mäsa. Iba v pripade, ak je udane, ze ako aroma bol pouzity extrakt z urcitej latky, tak aj z menovanej latky pochadza. V praxi to ale sotva kde najdete. 

   Ochutovadla maju spolu s aromami zlepsit a zosilnit chut krmiva a urobit ho pre psa chutnym. Ochutovadla existuju ako prasky, pasty alebo v tekutom stave. Väcsina z nich pochadza z Ciny. Ochutovadla nie su ziadne koreniny, ale chemicke latky, ktore simuluju v mozgu pocit hladu. V zasade podporuju apetit, zvysuju chut do jedla a tym aj nadvahu psa. Najcastejsie sa pouzivaju jednoduche sodne soli kyseliny glutamovej – Mononatriumglutamat. Pravidelne uzivanie Glutamatu vedie k strate prirodzenej chuti potravin, tieto budu vnimane ako nechutne (bez chuti) a vyvinie sa uprednostnovanie potravin, ktore obsahuju glutamat – organizmus sa stava zavislym. Umelo vytvoreny (fermentaciou, pouzitim mutantov) a pridavany skoro do vsetkych potravin – toto mnozstvo z neho robi (nervovy) jed. Predstiera mozgu ze potrava, v ktorej je glutamat, vyborne chuti. V skutocnosti mysli ale len mozog, ze vyborne chuti. Pri predavkovani likviduje glutamat nervove bunky a vyvolava zachvaty. Dokonca stoji v podozreni, ze vyvolava epilepsiu. V krmive pre psov pravdepodobne predavkovany nie je, ale zato kazdodenne skrmovany. Zatazuje metabolizmus a vznikaju caste alergicke reakcie. Napriek tomu je v potravinarskom priemysle este stale povazovany ako neskodny, ale na etiketach popravin, kde bol glutamat pridany, musi byt ako ochutovadlo deklarovany. V potravinach pre deti je ale striktne zakazany.                                                                                                                                                                          Ale pozor! Deklarovanie glutamatu nie je povinne, ak sa do krmiva nepridal mononatriumglutamat, ale kvasnice, kvasena psenica alebo paradajkovy pretlak, ktore takisto bohato obsahuju glutamat. Vytazok z kvasiniek je sice robeny na baze drozdia, ale z vychodzim produktom ma uz len malo co spolocneho. Ak sa vyrobca velkodusne ochutovadiel zriekne, tak sa tieto ochutovacie latky, bohate na glutamat napriek tomu v krmive nachadzaju, skryte pod nazvami ako: autolyzovane kvasnice, hydrolyzovane kvasnice, vytazok z kvasiniek, hydrolyzovane rastlinne bielkoviny alebo proteinove izolaty. Tieto latky nemusia byt deklarovane ako ochutovadla. 

Prirodzene sa Natriumglutamat vytvara pri vsetkych zivych organizmoch z proteinov pri metabolizme, a to v dostatocnom mnozstve. V prirode je pritomny vo vsetkych bielkoviny obsahujucich potravinach, vo väcsich mnozstvach v zrelych paradajkach, vyzretom syre, v hubach a v psenici. Teda nema to vlastne ziaden vyznam ho organizmu este dodatocne podavat. 

Pri niektorych krmivach stoji este na etikete napisane: ,,ES (EG) povolene pridavne latky,, ktore nevypovedaju nic konkretneho. Co je teda este ukryte pod tymto pojmom, moze kazdy len hadat. 

Pozor! Vyrobcovia psieho krmiva radi lakaju napismi: ,, Bez pridavkov umelych farbiv a konzervacnych latok.,, Toto je ale uvedenie do omylu. Ono je celkom legalne, ze sa tieto synteticke latky napriek tomu v krmive nachadzaju. Vyrobca ich tam sice nepridal, on ale pouzil na vyrobu suroviny, ktorym tieto latky uz dodane boli, ked ich kupil. Spravidla sa uz tieto latky pridavaju hned pri vyrobcoch mäsovych a kostnych mucok. Vsetky suroviny, ktorym boli prvovyrobcom pridane tieto synteticke pridavne latky, tieto nemusia byt vyrobcom hotoveho vyrobku deklarovane! 

Preco su tieto skodlive latky (nie len) v potrave pre psov povolene?

                        1.  Pretoze prinasaju velky zisk a malo stoja.

                        2.  Pretoze z toho ziju cele priemyselne odvetvia. Pri poskodeni zdravia este viacere.

                             Potom sa dodatocne k tomu preda este aj mnozstvo liekov.

                        3.  Tieto latky boli niekedy uznane ,,urcitou,, komisiou za neskodne. V tomto case

                             este neboli zname, alebo neboli zobrate na vedomie vedlajsie ucinky. A ak sa raz  

                             taketo povolenie udeli, tak sa v dohladnej dobe len tak lahko rusit nebude,

                             pretoze plati bod 1 a bod 2.

Resümee.

   Co by mal pes zrat, a co by zrat nemal, to by nam mal povedat nas zdravy sedliacky rozum. Akoby sme mali vybrat ale to spravne hotove krmivo, by pri tejto obrovskej ponuke a rozlicnom chemickom zlozeni bolo skoro uz potrebne studium chemie. Ak trda chcete krmit hotovym krmivom, prestudujte si poriadne zlozenie krmiva a pridavnych latok, ktore by mali byt konkretne deklarovane. Nie vela obilnin, najväcsi podiel by malo tvorit mäso a vedlajsie produkty (zivocisne proteiny), tuk je pre psa tiez dolezity, nie vela vlakniny a vlakna a mensi percentualny podiel popola pri analyze. Popol sa do krmiva nepridava, ale len ukazuje, kolko percent zostane z krmiva pri jeho spaleni (550°C). Ukazuje, kolko mineralnych latok bolo do krmiva pridane (tieto mineraly totiz nezhoria), alebo moze tento zbytok pochadzat zo znecistenia (piesok, zemina).

Synteticke vitaminy patria podla mojej mienky do lekarskeho odvetvia, ako pomoc pri avitaminoze, zial, aj v potravinach pre ludi najdete sotva vyrobky, v ktorych dosadene nie su. Niektore vitaminy si moze organizmus ukladat. Vitamin C si vie väcsina zvierat bez pridania vytvorit sama. Pri spravnom roznorodom krmeni nie je potrebne, aby pes dostaval dennodenne ,,predpisane,, mnozstva vitaminov. 

V prirode si dive psy tiez denne nenajdu kompletne krmivo. Krmiva s dodanim farbiv, konzervacnych prostriedkov a ochutovadiel radsej zdaleka obidte. Su vyrobcovia, ktori pisu, ze tieto latky krmivu neboli pridane, (ako som ale hore uz pisala, sa napriek tomu v krmive nachadzaju), su ale taki, ktori pisu, ze toto krmivo tieto latky neobsahuje. Tomuto by sa teda mohlo aspon verit. Clovek musi v tejto dobe vediet citat ,,medzi riadkami,,! Bezchybne hotove krmivo neexistuje (to plati ale takisto aj pre hotove vyrobky pri ludskej strave). Mozte sa ho zrieknut, alebo si vybrat aspon to lepsie. Medzi nimi su totiz obrovske rozdiely. (Taktiez plati: to najdrahsie krmivo nemusi byt to najlepsie.)  

   Pamätajte na to, ze pes nesmie byt po cely svoj zivot krmeny stale tymi istymi brokmi (granulami). Vy by ste tiez nechceli kazdy den jest len napr. stravu pre kozmonautov, napriek tomu, ze vsetko obsahuje a vy by ste kludne mohli prezit. Natrvalo neexistuje ziadne kompletne krmivo, ak je jednostranne. Mna vie velmi nahnevat, ked na roznych baleniach krmiv citam: ,, Vas pes nepotrebuje dodatocne ziadne ine krmivo, aby zostal zdravy a vytrvaly.,, Tu nie su len tie navnadove latky, ktore robia psa zavislym, to su aj taketo hlupe vyroky, ktore chcu aj kupujuceho urobit zavislym od tohto vyrobcu. Pri takychto vyrokoch nejde vyrobcovi na ziaden pad o zdravie Vasho psa, tu ide len o to, cim viac zarobit.

Ono je nielen odporucaniahodne, ale aj dolezite, podavat psovi v casovych odstupoch krmivo od roznych vyrobcov. (Tym ale nemyslim, ze pes by mal dostavat kazdy den ine hotove krmivo). Najlepsie je, ked to psa naucite este ako steniatko. (Ja tiez jem doteraz najradsej to, co mi este varila moja mama.) 1-2-krat hnacka pri zmene neznamena vobec nic. Organizmus (travenie) potrebuje tiez cas na zmenu, ak bol zvyknuty len na nieco urcite. Prisposobenie sa vo vsetkych smeroch potrebuje cas a trpezlivost. Velmi dolezite je, prave ak krmite hotovym krmivom, ponuknut psovi z casu na cas surovu alebo susenu kost, chrupavky, trochu syra (nie slaneho), kysle mlieko, cmar, kyslu smotanu, srvatku alebo jogurt, surove vajicko, tvaroh, surovu alebo susenu rybu, kusok ovocia alebo zeleniny. Pe si nemoze otvorit chladnicku, alebo si ist nieco kupit, na co by mal chut. On je odkazany len na svojho pana. Dlhodobo jednostranna strava vedie jednoznacne ku roznym ochoreniam. 

Pri susenych kostiach, susenych drzkach, susenych chrupavkach, susenych prasacich usiach,  kravskych chvostoch a inych je pri vybere potrebne tiez davat velky pozor, pretoze velka väcsina z nich su nielen susene, ale prave aj chemicky silno konzervovane (prestudovat etiketu) a takisto je to aj pri vsetkych inych pamlskoch. Nikdy sa nesmie zabudnut, ze psovi musi byt vzdy k dispozicii cerstva voda. Psy pozieraju vonku casto aj rozne travy. Tieto rastlinne zlozky potrebuju koli traveniu, alebo ako pomoc, moct vyvratit nieco nestravitelne (srst, vlasy – tak ako macky). 

Ako som si zial na Slovenskom trhu vsimla, firmy ponukajuce predaj hotoveho krmiva pre psov cez internet, väcsinou vobec neudavaju zlozenie a analyzu krmiva, iba velmi plytky a mylne zavadzajuci popis. Zakaznici su tu lakani predovsetkym na cenu (akcia, resp. znizenie ceny). Je to velmi smutne, pretoze aj relativne dobre krmivo nemusi patrit k tym najdrahsim a naopak. Takymto predajcom le najlepsie sa vyhnut, alebo si ziadat presny popis so zlozenim krmiva, aby ste mohli porovnavat. Alebo si etikety na krmive prestudovat priamo v obchode. Taktiez som si vsimla, ze sa na Slovensku predava otvorene hotove krmivo z velkych baleni, napr . v malych chovproduktoch, alebo u zverolekara. Tam taktiez nevidite, ake stare, prip. ake zlozenie ma toto krmivo. Taktiez je potrebne si vyziadat deklaraciu, pretoze povedat Vam mozu hocico. Hlavne u zverolekara to vyzera velmi dovercivo, ale myslite na to, ze ten toto krmivo propaguje väcsinou z toho dovodu, lebo je tymto vyrobcom za to plateny. 

Ako priklad som skopirovala a komentovala deklaraciu krmiva jedneho vyrobcu. Upozornit chcem este na to, ze podla EU – predpisov musia deklarovane zlozky nasledovat v takom poradi, v akom mnozstve sa v krmive nachadzaju. To znamena – coho je najviac, musi byt deklarovane na 1. mieste.

Zloženie:
Obiloviny (min. 4% kukurice), mäso a výrobky živočišného pôvodu (obsahuje min. 4% hydinového mäsa v hydinových granuliach), vedľajšie výrobky rastlinného pôvodu, bielkovinnové extrakty rastlinného pôvodu, oleje a tuky, minerálne látky.

Obiloviny su na prvom mieste, teda tvoria podstatnu zlozku, celkove mnozstvo nie je deklarovane vobec, iba ze z toho mnozstva tvori 4% kukurica. Toto mnozstvo je pre psa absolutne nevhodne.  (Okrem toho – lacne obilie draho predavane.) Mäso a vyrobky zivocisneho povodu  - tie by mali tvorit zaklad, ale znova nie je mnozstvo deklarovane, takze vela tam toho nebude. A z tohto mala tvori len 4% hydinove mäso. Vedlajsie vyrobky rastlinneho povodu –konkretne nemenovane, pravdepodobne rozmrvene arasidove supky, alebo piliny – ako vypln koli mnozstvu. Bielkovinove extrakty rastlinneho povodu – pre psa absolutne nevhodne. Ako som uz hore popisala, len zivocisne bielkoviny su pre psa stravitelne. Oleje a tuky takisto nie su konkretne menovane, takze to celkom dobre mozu byt aj prepalene oleje z odpadov potravinarstva.

• všetky základné živiny, ktoré váš pes potrebuje k svojmu životu v správnych pomeroch zodpovedajúce posledným výzkumom na poli výživy zvierat

• mozno zodpovedaju poslednym vyzkumom, ale vsetky zatial ani zdaleka vyzkumane neboli

• vysoko kvalitné mäsové bielkoviny pre silné svalstvo

• tych mäsovych bielkovin je tam ale strasne malo, preto tam boli koli predpisanemu mnozstvu bielkovin dodane pre psa nehodnotne rastlinne bielkoviny

• vybranú prírodnú vlákninu na podporu dobrého zdravia

• tej prirodnej vlakniny je tam uz velmi vela, kedze väcsinu tvori obilie a este boli pridane  vedlajsie vyrobky rastlinneho povodu, velke mnozstva mozu zdraviu uskodit, a slovko ,,vybrana,, – vsetko je predsa vybrane, co sa pouzije, ci uz to je dobre alebo zle

• Vitamín E podporujúci prirodzenú obranyschopnosť Vášho psa                                                                         

• vitamin E tu nie je prirodzeny, ale synteticky, to znamena, ze nemoze prirodzene podporovat obranyschopnost (imunitu) , prisun syntetickych vitaminov nemoze nikdy nahradit zdravu plnohodnotnu prirodnu stravu

• granule sú špeciálne tvarované na podporu žuvania pre lepšiu produkciu slín, zdravie zubov a ďasien

• granule mozu byt formovane ako chcu, pes nie je prezuvavec a ani potravu nikdy nezuje ako clovek, pretoze na to nema prisposobene zuby, on moze potravu len trhat alebo rozdrtit, a tie sliny, ktore sa pri drteni  s touto nevhodnou, na obilie bohatou potravou miesaju, su prave zubom skodlive, pretoze z jej zloziek sa utvara povlak, ktory vedie k zubnemu kamenu

• omega-3 a omega-6 mastné kyseliny pre zdravú kožu a lesklú srsť 

• z ktoreho konkretneho zdroja pochadzaju tieto kyseliny? ony su sice uzitocne, ale kazdy zdravy a spravne krmeny pes ma zdravu kozu a lesklu srst, zdaleka nezalezi len od tychto nenasytenych kyselin

• antioxydanty, ktoré posilujú imunitu psa (= kombinácia látok ako je vitamín C a E, karotenoidy, zinok, selén a dalšie)

• tato vypoved nie je celkom jednoznacna, pretoze bolo pouzite slovko ,,ako je vitamin...,,  a nie vyslovene, ze tato kombinacia ako antioxydant pouzita bola, takze v podstate mohli byt pouzite aj ine , ovela skodlivejsie atioxydanty,  okrem toho sa jedna o synteticke vitaminy - antioxydanty, ktore su pouzite predovsetkym na to, aby krmivo co najdlhsie vydrzalo, zdravy pes svoju imunitu posilnovat nepotrebuje, pretoze obranne latky si vytvara sam, ak je spravne stravovany,(iba ak by mu ju poskodzovalo nevhodne krmivo)

Pri tomto krmive je deklaracia pouzitych materialov absolutne nedostatocna, ale aj z udaneho zlozenia  vidim, ze ja osobne by som mojim psom toto krmivo neponukla, ani keby mi ho davali zadarmo.

Co krmim ja.

   Ked som dostala moju prvu fenku Peggy, vtedy este na Slovensku nebolo dostat hotove krmivo pre psov. Teda som krmila surovym a varenym mäsom. Niekolko rokov neskor, ked uz mala v Rakusku steniatka, som objavila hotove krmivo. Vtedy som vela nad tym nerozmyslala, pretoze som verila, ze potraviny (krmivo), ktore je predavane v obchode, musi byt zdravotne nezavadne, tak, ako tomu bolo kedysi na Slovensku. (Toho casu su uz ale vsade len co najtrvanlivejsie chemicke produkty.) Teda krmila som moje steniatka hotovym krmivom. Surove mäso mi vyhovarali, pretoze udajne budu psi po tom agresivne, pripadne nakazene cervami. Od zaciatku som znacky krmiva zamienala, z casu na cas dostavali vajicka, syr, mliecne vyrobky, ovsene vlocky, cestoviny – (pravdepodobne privela, pretoze v krmive uz bolo poriadne mnozstvo obilnin.) Neskor zrali vsetko, na co si ako steniatka boli zvykli, len ziadne surove mäso a zeleninu. Koli hotovemu krmivu plnom chemie a klamane ochutovadlami, stratili cit na vnimanie prirodzenej chuti. (Tak isto ako ludia, ktori pre same koreniny, sol a ochutovadla uz vobec nevedia, ako chuti priroda, a detom sa hnusi cerstve mlieko od kravy, pretoze od narodenia su napajane syntetickymi nahrazkami, takisto ako male teliatka.) Peggy sice z casti tiez dostavala toto krmivo, ale nie vzdy, pretoze vyzadovala aj surove mäso a zeleninu, na ktore bola predtym zvyknuta. Vysledok: Peggy  nebola nikdy chora a zomrela vo veku 15 rokov. Jej dcera nas opustila vo veku len 9 rokov na zlyhanie obliciek, jeden syn, este nie 12-rocny na zlyhanie pecene a druhy syn zomrel ako 12-rocny na zlyhanie obliciek a pecene.  

V tychto casoch uz existuje ovela väcsi vyber a mozno aj ovela lepsieho krmiva. Pre mna ale existuje vela dovodov, preco pre moje psy pripada do uvahy vylucne prirodzena surova strava. 

   Predtym, ako moje terajsie psy prisli ako steniatka ku nam, boli u svojich chovatelov krmene okrem ineho aj suchym hotovym krmivom. Trochu z tohto krmiva dostali zo sebou a podavala im ako jednu krmnu davku (z piatich denne), kazdy druhy den len asi 2 tyzdne dlho. (Vlastne len ako spomienku na ich predosly domov.) Ja som im ale hned, 1. den u nas ponukla surove mäso a medzitym aj mlieko, ovocie alebo zeleninu. Je velmi dolezite so surovou stravou zacat od zaciatku. Steniatko vnima este prirodzenu chut, je hladne a zvedave vsetko vyskusat. Steniatka vyrastaju zdravo a rovnomerne (nie predcasne rychlo – s tym spojene degeneracie klbov), su velmi vitalne a agilne. Ak by ste s tym cakali, prip. ak je pes uz starsi a nauceny na hotove krmivo, moze byt zmena problematicka. Surova potrava nebude psovi chutit, pretoze jeho cuch a chut boli dlho klamane hotovym krmivom. Ak ste sa ale rozhodli presedlat na surovu stravu, tu Vam pomoze len doslednost a vytrvalost. Ak pes nechce zrat surove mäso, mozte ho zo zaciatku kratko prevarit. Ak ho napriek tomu odmieta, nikdy mu ho nenechajte v miske. Vezmite prec a ponuknite mu ho neskor. Nenechajte sa obmäkcit a nedajte mu ziadnu nahradu ani pamlsky. Ked pes nebude aj 1 alebo 2 dni zrat, nestane sa vobec nic. (Vodu musi mat ale stale k dispozicii). Ziadne zviera nezomrie dobrovolne od hladu!

Surove mäso, kvalitativne porovnatelne s hotovym krmivom nie je drahsie. Ja by som povedala este lacnejsie a pritom zdravsie. 

Pre porovnanie jedna kvalitnejsia mäsova konzerva pre psa;   

Zlozenie:  mäso a vedlajsie zivocisne produkty (100%)  z kontrolovanej produkcie humanneho odvetvia

Analyza:  bielkoviny 10,5%, tuky 7%, popol 1,8%, vlakno 0,5%, voda 71%

- bez doplnkovych latok

- bez soje

- bez rastlinnych bielkovin                    

 400g hmotnosti obsahu     1 konzerva 2,35 EUR  (5,875 €/Kg) 

Za tuto cenu by ste uz dostali krasny kus mäsa, ktory by postacoval nie na jedno, ale aspon na dve krmenia. Ale zase by bola tato konzerva dobra ako alternativa, ak pocestujete na dovolenku a nemozte ist nakupovat. Psy, ktore su krmene surovou potravou, budu zrat aj hotove krmivo (opacne pravdepodobne nie). Niekedy sa prave mozu vyskytnut situacie, kedy sa da takto na kratko vypomoct si aj s hotovym krmivom.

   Najdolezitejsimi prednostami prirodzeneho suroveho krmiva je okrem dobreho zdravia aj skutocnost, ze dospeleho psa nemusime tak casto odcervovat. (To neplati pre steniatka!) Steniatka sa totiz mozu infikovat uz v tele matky a su aj nachylnejsie, ako dospele psy. Odcervovanie je sice velmi dolezite, ale pri dospelom psovi by sme mali porozmyslat, ci aj naozaj nutne. Tieto chemicke odcervovacie kury pozostavaju z toxinov (nervovy jed), ktore zabijaju aj tie ,,dobre bakterie,, tymto oslabuju imunitny system a maju aj ine neziaduce ucinky.  Je to obrovska zataz celeho organizmu, pretoze to kompletne ,,rozhadze,, cely metabolizmus a usmrti crevnu floru, ktorej regeneracia trva aspon 3 tyzdne. Ak sa pravidelne a casto (kazde 3 mesiace bez podozrenia na vyskyt) odcervuje, vznikne nielen rezistencia, ale telo psa nemoze za tak kratky cas vytvorit opät ten povodny stav a pes strati prirodzenu odolnost.  

Vnutornymi parazitami su najcastejsie napadane psy, ktore su krmene tazkostravitelnym hotovym krmivom. Travenie az po vylucenie trva dlhsie, cervy maju v creve dost casu, kde sa krmivo aj niekolko dni zdrziava, aby sa uhniezdili. Pes, ktory je krmeny surovou stravou ma nielen rychle travenie, ale aj jeho zaludocne stavy su tomuto krmivu napasovane a teda velmi kysle. Tieto zlikviduju hned väcsinu bakterii, zarodkov, hubovitych plesni a aj väcsinu beznych vnutornych parazitov. Preto mozu tieto psy aj po case zrat bez problemov svoje v zahrade zahrabane ,,ulovky,,, su odolne voci salmoneloze a mozu bez problemov stravit aj potravu, pre ludi uz nepozivatelnu. Prave preto sa vyrok, ze psy sa nakazia cervami pozitim suroveho mäsa, nemoze potvrdit. Samozrejme, ze celkom vylucene to nie je, ale velmi zriedkave. Najcastejsie sa psy nakazia vonku zo zeme, z vykalov inych psov alebo zvierat, ale rovnako mozte preniest domov vajicka cervov aj na svojich topankach. Tieto silno kysle zaludocne stavy dokazu v zaludku tak rozlozit dokonca kosti a vajecne skrupiny, ze sa vobec nedostanu do creva. Takze ziadne poranenie creva nimi nie je mozne. Ja skrmujem aj surove kuracie mäso s kostami. Surove kosti su elasticke a tie celkom male nechaju moje psy aj tak lezat, lebo im nepasuju medzi ich spicate trhaky. Trochu treba dat pozor na varene alebo pecene kosti, pretoze tieto uz nie su elasticke, ale krehke a psovi by mohol ulomok zabehnut. Z takychto kosti je lepsie ponuknut psovi len tie väcsie.    Ohryzavanie kosti a trhanie mäsa posobi dobre aj na zuby. Zdrave celuste sa musia namahat. Pri treni sa cistia zuby a su omyvane slinami, ktore maju protibakterialne ucinky. Hotove krmivo je casto len prehltnute, zuby su nezamestnane, z ,,umeleho,, krmiva sa vytvaraju ine, nie tak ,,agresivne,, traviace stavy a bakterie sa mozu rozmnozovat. Vznika zubny povlak, ktory rychlo vedie nielen ku zubnemu kamenu a zapachu z papule, ale neskor aj k paradentoze. Tu nepomozu ani ziadne (opät chemicke) ,,zuvacie kosti na cistenie zubov,,. Lepkava potrava, (ako napr. natvrdo vareny zltok, vyzrety mäkky syr, namocene ovsene vlocky, cerstvy chlieb a ine) takisto nie su dobre, pretoze sa lepia na zuby. Zubny kaz sa u psov vyskytuje zriedkavo, nesmu sa ale krmit sladkostami. Na ziaden pad sa psovi nesmie davat cokolada, pretoze pre psa posobi ako jed.  

   U mna je vyhodou, nielenze byvam na vidieku, ale chovam aj mnoho inych zvierat a väcsinu potravin nielen pre nas, ale aj pre nasich psov si vyrabam sama. Kralicie mäso, kozie mäso, kuracie mäso, husacie mäso, kozie mlieko, kozi syr, kozi tvaroh, kozie maslo, cmar, zincicu, kuracie a husacie vajicka. 

K tomu kupujem od gazdov este hovädzinu, baraninu, prip. domace ryby. Mäso si pre psov hned naporcujem a zamrazim. Samozrejme, ze nie kazdy ma taketo moznosti. Obchodnici, ponukajuci krmivo pre psov uz zistili, ze stale viac ludi sa vracia ku zdravsej prirodzenej potrave a tym stupa ponuka aj vyber. Ak sa aj takyto obchod vo Vasej blizkosti nenachadza, da sa uz porcovane mrazene mäso, (pripadne uz miesane aj so zeleninou) objednat cez internet  aj s dodavkou do domu. Mäso mozete ale taktiez kupit u kazdeho mäsiara, alebo aj v kazdom supermarkete. Ja dokupujem aj divinu, prip. konske mäso. Bravcovina, zvlast z divych prasiat by sa mala koli moznej spezialne pre psov nebezpecnej chorobe (Aujeszky virus) skrmovat len dobre prevarena. (pre ludi tato choroba nie je nebezpecna) 

Aj ked niektore casti mäsa nevyzeraju pre ludi lakavo, u psa je to celkom ine. Srdce, oblicky, pecienka, mozocek, slezina, jazyk, drzky (aj necistene), traviace trubice, kosti, hlavy, vycistene creva, vemena a ine, to vsetko z roznych zvieracich druhov je pre psov velmi vhodna, dobra a rozmanita strava. Skoda len, ze si niektori ludia povedia - "toto sa mi nepaci, teda nedostane to ani moj pes." A niekedy je to len zo strachu, pretoze su tito ludia malo informovani. Psy maju ale tiez rozmanite chute, tak ako ludia. Moja Rosa napriklad nema rada surovu kuracinu a surovu pecienku. To zozerie len varene. Nadovsetko ale miluje baraninu a kozacinu a rada obhryza kozie nohy aj so srstou a kopytami, ci uz v cerstvom alebo susenom stave. S tym je aj dlhsie zamestnana. Aj zajacie labky alebo usi (aj so srstou) su dobrou pochutkou a zabavou. Kuracimi a husacimi nozkami tak ocarena nie je, ale zato pre nasho Fiore neexistuje nic, co by mu nechutilo.

 Fiore s kusom hovädziny                         a s kuracou nozkou.

Kozie karee.                       Kralici chrbat.              Barani chrbat.

Rosa so susenou kozou kozkou.

Kozie drzky s varenymi zemiakmi.   Hovädzie mäso.            Pstruh s ovsenymi vlockami.

Krmenie len varenym mäsom nenahradi surovu stravu. Je to mozno lepsie, ako hotove krmivo, pretoze viete, co krmite. Varenim sa ale väcsina vitaminov a stopovych prvkov zlikviduje. V tomto pripade su potom opät potrebne dodatkove latky. Kazda krmna davka nemusi a surova ani nemoze obsahovat vsetky vyzivne latky. Zvierata v prirode zeru co najdu, alebo co si ulovia. A niekedy neulovia vobec nic. Ich organizmus si niektore latky uklada a niektore vytvara sam. Dolezite je, aby psy dostali v priebehu jedneho mesiaca vyvazenu stravu.

Zvysky zo stola, mäsove a ine potravinarske vyrobky urcene pre ludi nie su pre psy vhodne. Obsahuju vela soli, korenim, ochutovadiel a konzervacnych prostriedkov. Ludia uz maju skazenu chut, ale zvierata reaguju ovela citlivejsie. Skodi to ich oblickam a peceni. Skoro vsetky sunky, klobasy, salamy a udene mäso obsahuju rychlosol. Tato sa pouziva na konzervovanie mäsa a farbi ho do cervena. (cim cervensie klobasky, tym jedovatejsie) Stoji v podozreni ako povodca rakoviny, zabranuje transportu kyslika a pri zvysenej konzumacii vedie k poskodeniu pluc. Ani slane syry sa nemaju psom podavat. So syrov sa najlepsie hodi cerstvy syr, tvaroh, Ricotta, Gervais, cerstve ovcie alebo kozie rolky, Mozzarella, jogurt, ovci, kozi alebo kravsky prirodny syr – vsetko bez soli a aj so srvatkou.  

Moje psy dostavaju pravidelne aj kozie mlieko. To uz cakaju na teple mlieko, kym podojim. Toto mlieko je vhodne aj pre psov, ktore maju na ,,normalne,, mlieko alergiu. (Ale psy mozu zit aj bez mlieka). Ktore ovocie a ktora zelenina im najviac chuti, mi moje psy ukazali same. Moje ostatne zvierata dostavaju (hlavne v zime) pokrajanu miesanu zeleninu a ovocie. Psy su stale pri tom a ochutnavaju vsetko ako prve. Najlepsie im chuti cervena kapusta, biela kapusta (aj kysla), jablka, hrusky, paprika, kalerab, cvikla, hrozno, kiwi, melon, mandarinky (sladke). Ale pokostuju aj petrzlen, mrkvu, zeler, brokolicu, karfiol, salat a ine. Rosa ale nema rada banany (lebo su lepkave), vlasske orechy, varene zemiaky ani chlieb (ani suchy). 

  Fiore. Karfiol sice nie je ziadne          Rosa. Pokostujem panicka, ci je to skutocne vhodne

  stehienko, napriek tomu ho zosrotujem.  pre nase kozy.

  Fiore. Na desiatu cervena kapusta

  s jablkom a moje brusko bude zase

  naplnene.

Ine rastliny (travy), ktore psy obcas potrebuju si najdu na luke. Pokrajanu alebo postruhanu surovu zeleninu (zriedka mixovanu) dostavaju moje psy niekedy primiesanu aj k mäsu. Ze psy potrebuju aj vajecne skrupiny, to mi tiez ukazali same. Pre moje sliepky mixujem pravidelne vysusene vajecne skrupiny a psy si vzdy liznu priamo z vedierka, alebo im podavam aj cele vajicka s roztlcenou skrupinou. 

Rosa vlastne strci hlavu do kazdeho vedra. Je velmi zvedava a ked sa niekedy dostane aj ku krmivu pre husi, aj to musi ohodnotit. Popri tom zmaskrtne par kukuricnych zrn.

 Rosa. Nie, to nie je ziaden biely            Rosa ko steniatko. Tak toto si mne panicka,    

 zakazany prasok. To su len suche           este nikdy neponukla.

 mixovane vajecne skrupiny.

  Rosa. Preco mi to musis panicka

  stale premiesat? Kolkokrat Ti mam

  povedat, ze tento ovos v supke

  nemam rada.

Rosa, ako dospela fenka dostava svoje hlavne jedlo vecer. Rano dostava len mlieko, trochu syra, vajicko alebo podobne. Vecer dostava mäso. To jej niekedy pokrajam, ak jej to miesam s ovsenymi vlockami, so zeleninou, s varenou ryzou, cestovinou alebo zemiakmi. Castejsie ale dostava cely kus mäsa, pripadne velku mäsovu kost. Tak isto to dostava uz aj nase steniatko Fiore (vek 3 mesiace). Zo zaciatku som mu mäso krajala na mensie kusky, teraz uz ale aj on dostava casto cely kus. Je to prirodzene, prospieva to zubom a pohybu celusti. Okrem toho nie je krmivo hned prehltnute, psy musia pre to pracovat a su s tym dlhsie zamestnane. Kym mäso roztrhaju a nazeru sa, su mierne unavene a dopraju si oddych. Presne ako v prirode. Ako doplnok dostavaju moje psy niekedy par kvapiek tekvicoveho oleja, rybieho oleja alebo oleja z lanovych semiacok, pripadne kusok kozieho masla, zamiesane do mäsa.

 Rosa (ako steniatko) s morcacim   Fiore s hovädzou kostou.          Fiore s kuracim stehnom.

 kridlom.

Rosa s baranim rebrom.            Varena bravcovina s ryzou.        Fiore s baranim rebrom.

Pamlsky dostavaju moje psy len zriedkavo, predovsetkym pri vycviku. Tieto vyrabam ale tiez sama doma. Uz menovane mäso kazdeho druhu (okrem bravcoviny) porezem na celkom tenke asi 5 cm dlhe pasiky a na drevenej doske ich necham na vzduchu vysusit. (tak isto ako pri suseni hub) To sa da robit ale iba v zimnych mesiacoch, ked este nelietaju muchy. Okrem toho by sa mäso v letnych horucavach skor pokazilo, ako ususilo.  Cast zasob potom uschovavam v mraznicke. Toto suche mäso je idealny pamlsok, alebo ho pouzijem celkom normalne na krmenie, napriklad ak musim so psami niekam  cestovat a nemam moznost kupit cerstve mäso.

 Susene baranie mäso ako pamlsky.               Susena hovädzia slezina ako pamlsky.

Psy krmene surovou cerstvou stravou piju menej, ako psy krmene suchym krmivom, pretoze surove mäso a zelenina pozostavaju predovsetkym z vody. Tieto psy maju lepsi imunitny system, kratke a lepsie travenie a s tym spojene mensie mnozstvo vykalov, pretoze krmivo nie je zatazene mnohymi nestravitelnymi vyplnovymi latkami.

   Zijeme v 21. storoci. Vyskum a medicina su z nasho aspektu na velmi vysokej urovni. Hlavne v poslednom storoci sa vyvinula velmi rychlo, a predsa este ani zdaleka nie je vsetko objavene, prebadane a objasnene, mnoho zostava zamerne zatajene, pripadne ututlane. (Potravinarsky) priemysel nas krmi vzajomne s mediami sladkymi reklamami udajne toho najlepsieho pre nas a nase zvierata. Popri tom su potraviny stale jedovatejsie, pretoze ide iba o jedno. Peniaze. My vsetci sme pokusnymi kralikmi a nechame na sebe, ci uz dobrovolne alebo nedobrovolne prevadzat tieto jedovate nebezpecne pokusy. Mnohe nezmyselne ockovacie latky, synteticke vitaminy, geneticky manipulovane potraviny, a ine chemicke prisady, to su vynalezy 20. Storocia. Ze ücinkuju inac, ako prirodne, to je uz zname. Este sa ale nestacilo vystriedat dostatocne vela generacii, aby sa zistilo, co sposobia neskorsie nasledky. To Vam nepomoze ani vlastnym menom zarucena garancia vyrobcu, ak v dosledku  ochoriete, alebo zomrie Vas pes. Ludstvo sa svojou chamtivostou samo otravi a zlikviduje, priroda prezije.                                                                                                                                                                               My nemame len zodpovednost za svoje deti, ale mame zodpovednost aj za nase psy a zvierata, pre ktore sme sa rozhodli. Verme prirode a doverujme jej.!