Šteniatka - A vrh

Novinky

O nás

Naše psy

Chov

Šteniatka

Starostlivosť

Rasa

Kontakt

Odkazy

 

Tabuľka hmotností 1. - 2. týždeň 3. - 4. týždeň 5. - 6. týždeň 7. - 8. týždeň 9. - 11. týždeň

Rozlúcka

Poslednym -11.tyzdnom sa moje pribehy steniatok Rosinho prveho vrhu  dostali ku koncu. Nastal ten obavany cas – musiet sa so steniatkami rozlucit. Samozrejme, vedela som od zaciatku, ze tento den nadide, napriek tomu to pre ziadneho seriozneho chovatela urcite nie je lahke, musiet sa rozlucit so svojimi steniatkami. Ked som pisala o poslednych tyzdnoch, kedy sa Allegro a Astra od nas odstahovali, musela som vela plakat. A placem aj teraz, ked pisem tieto riadky, pretoze tym to znova nanovo prezivam. Keby som si ale steniatka ponechala, nemohla by som viac dochovavat a tym by som tejto ohrozenej rase Velkeho Spica velmi nepomohla. A ako hovori aj moja kolegyna-chovatelka zo Svajciarska - „ak by si vsetci chovatelia svoje steniatka ponechali, tak by sme ani my nikdy neboli dostali nasich psov.“

Kazdy chovatel ma svoje kriteria, podla ktorych si vybera nove rodiny pre svoje steniatka, pretoze kazdy dobry chovatel chce len jedno - ze by sa steniatka mali aj nadalej dobre. Mozno ze su moje kriteria o nieco prisnejsie, ale o to lepsi pocit mam teraz, pretoze viem, ze moj vyber bol spravny a steniatka dostali milujuci domov.

 

 

Rosa, dovolis nam

vziat si Tvojho Allegra?

Ty nas uz predsa

poznas, lubime ho

a budeme nanho

davat dobry pozor

 

 

Allegro sa 21.7.2012   prestahoval do Klagenfurtu (Rakusko/Kärnten). Jeho nova rodina (po smrti ich

milovaneho Velkeho Spica - Casimira), nanho tuzobne cakala, uz dlho, este pred jeho narodenim.

   

   

Allegro v naruci svojich novych „rodicov“. Rosa vsetko pozoruje z balkona a ich pohlady su

vzajomne. Do videnia mama, do videnia, moj maly velky Allegro.

 

 

Ach, ake tazke je lucenie.

A tak sprevadzam Allegra az do auta, kde ho

do pre neho pripraveneho pelieska preberie

jeho nova panicka.

Do videnia Allegro, Ty nas prides coskoro

opät navstivit.

 

 

Niekolko dni neskor, (zeby pre Rosu a mna nenastalo naraz sokujuce prazdno), prisla Astrina nova rodina a Astra sa 26.7.2012 odstahovala do Ravensburgu (Nemecko/Baden-Württemberg).Tato rodina nemohla koli velkej vzdialenosti prist Astru navstivit skor, ale mali sme dost casu sa pisomne a telefonicky spoznat. A ja viem, ze som sa nemylila. Po ich, tiez uz zomretom spicom milacikovi, sa teraz bude o zabavu v dome starat Astra.

 

   

Tato mlada dama je nielen velmi pekna, ale ma aj velke srdce pre zvierata. Jej osobnost a jej

reakcie na prvy kontakt s nasimi psami ma posunuli o mnoho rokov naspät a zrazu som videla seba,

ako mlade dievca.

 

Este jednu fotku a este jednu fotku…

a este raz nechat Astru si pobehat…

…len keby som mohla zastavit tento

cas. Nic sa neda robit, nastal cas a ja

odovzdavam Astru jej novym „rodicom“

do auta, kde je pre nu na tuto dlhu

cestu uz vsetko pripravene.

Do videnia Astra, ja Ta urcite

pridem navstivit!

 

 

Som velmi vdacna obidvom rodinam, ze mi poskytli tolko casu, kolko som potrebovala pre moju osobnu rozlucku s Allegrom a Astrou. Napriek tomu, ze nastavajuca cesta domov nebola prave kratka, nenahlili sa a nenaliehali na mna. Vsetko sme v klude dohovorili a dali mi tolko casu, aby som opät nadobudla svoju psychicku rovnovahu. Teraz su to opät Rosa a Fiore, ktori potrebuju vsetku moju lasku. 

Allegro a Astra prispeli organizacii: Spitz – Nothilfe e.V. (Pomoc pre Spicov v nudzi)  

www.spitz-nothilfe.de                 

pre Spicov a Spicich krizencov, ktori to v zivote nemali take lahke, sumou 100,-€  (kazdy 50,-).

 

Pôrod

Po dlhom ocakavani prisli 14.5.2012 na svet nase vytuzene steniatka Velkeho spica – 1 velky psik (310 g) a 1 mensia psinka (198 g).

Porod ale nebol lahky. Po dvoch nociach, ktore som si skratila sitim diek do psej postielky a neskor som prebdela na kuchynskej podlahe vedla Rosinej bednicky, ma ocakavala este jedna bezsenna noc. Bol 63. den Rosinho tehotenstva. O ca 13. hodine dostala rosa porodne bolesti, ktorych intervaly sa casom skracovali. O 16. Hodine zacala Rosa tlacit. Trvalo to uz asi hodinu, Rosa sa velmi namahala a dokonca dvakrat hlasno zavyla. Potom som zbadala 2 zadne labky a chvostik. Dalej neslo nic a steniatko zostalo zaseknute. Cakat na doktorku, na to teraz uz nebol cas, musela som hned konat. Tak, ako som sa to naucila uz pri niektorych kozich porodoch – pockat na dalsi porodny krc a tahat. Vsetky labky uz boli tu – este jeden krc – a o 17.53 bola oslobodena aj hlavicka. Rosa okamzite vedela, co ma robit. Malicke olizovala a olizovala, az som dostala strach, aby ho z lasky cele nezodrala. Hned si ho skryla a chranila. Nechcela ho ani ukazat, patrilo len jej samej. Ja som este stale nevedela, ci je to psik alebo fenka.

 

 

 

 

  A psik je tu.

  17.53 hod, vaha 310 g a uz aj

  trochu pigmentu na nufaciku.

 

 

 

 

Rosa sa s malickym tak zaoberala, ze uz viac netlacila. (alebo uz nemala porodne krce?) Po 2 hodinach sa este stale nic nedialo a ja som musela volat doktorku. Bola tu hned, pretoze som sa s nou uz predtym bola dohodla, aby mi k terminu porodu drzala pohotovost. Rosa dostala injekciu, ktora jej znovu vyvolala stahy a o 21.14 sa potom bez problemov narodila este fenka. Ta mala princezna bola velmi statocna, ze to taky dlhy cas vydrzala.

 

 

 

 

  Mala princezna.

  21.14 hod, vaha 198 g.

  Papulka a uska su take ruzove,

  Ako meno jej mamy.

 

 

 

S Rosou som ostala az do rana a ona sa perfektne starala o malicke.

 

 

 

 

 

  Dva chlpate zazraky.

 

 

 

 

 

Nasledujuci den prisla opät doktorka, skontrolovala steniatka a Rosa dostala injekciu na vycistenie, ze sme si mohli byt isti. Ze naozaj dnu nic neostalo. Ja som az potom zrealizovala situaciu a bolo mi jasne, ake stastie sme mali, ze sa obidve steniatka veselo hlasia k slovu.

Rosu sme aj s bednickou museli prestahovat do najzadnejsej izby, lebo velmi horlivo reagovala na vsetky zvuky (aj ludi a auta, ktore sa pohybovali daleko od nasho domu). Chcela si svoje steniatka chranit a schovat pod seba. Nasho Fiore, ktory pritom vöbec nebol, nezniesla ani len ked presiel poza zatvorene dvere. Teraz ma za tromi dverami a dlhou chodbou uplny klud. V prve dni sa nechcela ist ani len vycikat, musela som ju doslova uniest a na rukach vyniest do zahrady. Medzicasom to uz funguje vzdy po jedle a chut do jedla ma teraz aspon taku velku, ako steniatka. A ze je to len maly vrh, maju obidve steniatka  vsetko mliecko len pre seba. Cely den cuckaju a mlaskaju, a rastu doslova pred ocami.

 

 

 

 

 

 

  Stastna

  Rosina rodinka.

 

 

 

 

 

 

A ja sedim teraz pri ich bednicke, nacuvam tomu sladkemu mlaskaniu a nemozem sa vynadivat na tie dva ohromne male zazraky, z ktorych raz budu skutocne Velke spice, ktore niekoho v zivote urobia stastnym.

 

Príprava

Bednicku pre steniatka som stihla postavit nacas, tak, aby si na nu mohla este Rosa zvyknut.  Ako som jej ju vlozila uz do vopred postavenej ohradky, vosla hned do nej, poocuchavala ju, poolizovala a tym mi ukazala, ze je s mojou robotou spokojna.

Na nasich pravidelnych  obchodzkach krmenia zvierat sa uz davnejsie nezucastnuje, zato ju plne zastupuje Fiore.  Rosa teraz lihava najcastejsie na balkone, casto aj v noci a vsetko v klude pozoruje. Teraz jej kazdy den meram teplotu, podla toho sa da lepsie odhadnut, kedy sa zacne porod. A to uz teraz ocakavame kazdym dnom.

 

 

 

   Moj kosik (alebo je to ten od Fiore?) na   

   kazdy pad je uz pre nas prilis maly.

 

 

 

 

  

No konecne. Ta slubena bednicka je konecne     Co sa to tu deje? Ta velka skrina je prec    

Tu. Oprobujem, ako sa v nej lezi.               A Rosa ide dobrovolne za mreze? Ked bude

                                               s kolaudaciou hotova, tak sa na to aj ja

                                               poriadne pozriem.

                                                

  

Ten prvy vybeh pre steniatka tiez postacuje.    Teraz mi panicka usila dovnutra aj novu deku.

 

 

 

 

  Kolaudacia je ukoncena, novostavbu povazujem

  za obyvatelnu a ja som uz zase unavena, ale

  spokojna.

 

 

 

Svadobná cesta

Rosa bola 11.3. und 12.3.2012 nakryta Velkym Spicom Kalle. Kalle prekrocil vsetky moje a Rosine ocakavania. Na prvy ocuch sa Rosa donho zamilovala. Tento majestatny a nadherny kryci pes bol nielen trpezlivy, ale k Rose aj velmi citlivy a nezny. Nechal jej cas, ktory potrebovala a nenaliehal na nu. Skutocny gentlman!

  

Zalubeny par v hotelovej izbe                    a v zahrade.

 

  

Ja som sa koli Tebe pekne vyparadila.            A mam novy parfem, extra pre Teba.

 

  

No, ako sa Ti popacujem, Kalle?

 

  

Trochu sa pohrame...                            Este pusu...

 

  

Rosa, Ty si najkrajsia fenka v tejto zahrade,      Spolocny mladomanzelsky tanec.

klacim pred Tebou – prosim vydaj sa za mna.

 

  

Okay, myslim, ze som uz pripravena.            Bolo tu s Tebou pekne. Uvidime sa este niekedy,

                                                Kalle?

 

Prve 2 – 3 dni potom zostala Rosa velmi vazna a kludna. Dokonca ignorovala nasho maleho Fiore a uz sa s nim vobec nehrala. Teraz je uz opät veselsia, ale pripada mi, ako by viacej spala. Ci bolo krytie uspesne, budeme moct s urcitostou povedat az po Velkej noci, ked pojdeme na sonograficke vysetrenie. Ak je Rosa tehotna, tak steniatka ocakavame na Den matiek – 13.maja.