Špice

Šteniatka - D vrh

Obrazky steniatok jednotlivych tyzdnov si pozrite prosim v nemeckej verzii.

Pôrod

Rosa nam jej posledny porod urobila nezabudnutelnym a nahnala nam kopu strachu.

Pred Velkou nocou som vymalovala kuchynu a postavila jej porodnu bednicku, lebo si uz dost intenzivne hrabala hniezdo pod kuchynskou lavicou. Rosa uz svoju bednicku pozna a nasim mladym psinkam hned urobila jasno, komu patri. Ked bola Leah mala, tak uz zazila Rosine steniatka, ale pre zvedavu, vsade nos pchajucu Kissme je to nieco nove.

Na Velkonocny pondelok, najskorsi ocakavany termin sa nic neudialo, Rosa väcsinu casu stravila v bednicke a na balkone na jej „vyhliadkovej vezi“ (cerstvo zrenovovanej psej bude).

V utorok sa nic nezmenilo, v stredu uz Rosa odmietla svoju veceru. Jej brucho uz bolo spadnute, trochu mäksie, tak som si myslela, tuto noc to pride. V noci som ostala pri nej v kuchyni. Nic. Rano sa znova dozadovala ranajok, bola vesela, pritulna a na balkone ostekavala cudzie macky. Nadalej zrala ako vzdy, takze s nasledujucou nocou som neratala. Pre istotu som si ale Rosu zobrala so sebou do spalne. Celu noc sa spacirovala po izbe a ja som nemohla zazmurit ani oko. V piatok ziadna zmena. Dalsiu noc som zostala zase pri nej v kuchyni a prebdela na lavici a pri nej v ohradke. Rosa z casu na cas chvilu dychcala, inac nic. V sobotu vecer na 64. Den som si zacala pomaly robit starosti a vypravila sa k mojej zverolekarke. Vsetko v poriadku, Rosa sa citi dobre, steniatka su zive, doktorka nechce este zasahovat. Do 65. Dna je to uplne normalne. Ak by steniatka neprisli do konca vikendu, alebo sa nieco zmenilo, mam zase prist, alebo pride ona k nam. Rosu mam nechat na niekolko hodin samu. Tak som teda tuto noc odisla spat do spalne, aj ked Rosa bola proti a nechcela ma pustit. Stale nuchacom dvihala moju ruku a trvala na tom, aby som ju hladkala. Kazde 2 hodiny som vstala a chodila kontrolovat, ci sa steniatka v bruchu hybu. Rano som nasla Rosinu peknu deku komplet dotrhanu. Zeby odplata, ze som ju „opustila“?

Rosa si to predstavovala takto.

V nedelu, 65.den som uz bola pomerne nervozna. Nic sa nedialo, rosa sa len castejsie vylizovala a obcas dychcala. Zase odmietla svoju veceru. V noci som volala mojej doktorke. Mam davat pozor na Rosin vytok, ak by bol zeleny, alebo hnedy, ak by sa Rosa citila zle, dostala kontrakcie a nemohla tlacit, tak podnikne dalsie kroky. Musim dat ale urobit sonografiu. Ziaden vytok, Rosa sa citi relativne dobre, steniatka sa hybu. Zvysne 4 hodiny do rana som stravila s nou v ohradke a skoro rano sme sli na kliniku.

Bol pondelok, 66.den. Na klinike mi napriek mojim protestom spravili röntgen. (Ak by sa nieco stalo, musia vediet, kolko je steniatok a v akej su polohe. Pri SONO casto nevidno vsetky steniatka.) Potom spravili sonografiu a videli 3 steniatka. Pekne, zrele, zive, vsetko OK. To bolo pre mna najdolezitejsie. Na röntgene videli ale 4 steniatka, jedno uz bolo v porodnom kanali. Pri vysetrovani Rose vytiekla plodova voda. Mam sa ponahlat domov, steniatka sa hned narodia. Doobeda o 9:30 sme uz boli doma. Cakam na porodne krce, kedy zacne Rosa tlacit. Preslo par hodin - zase nic. Okolo 15:00 volam zase mojej doktorke.

Odporuca mi, aby som sa isla s Rosou prejst. K tomu som ju musela prehovorit, ale nakoniec isla. Asi po pol kilometri sa otocila a museli sme naspät. Bola taka rychla, ze som za nou nestacila pokrivkavat. Myslim si – konecne to pride. Doma cakam a cakam – nic. Ziadne kontrakcie, ziadne tlacenie. Nie som bojazlivy zajac, ale uz som sa zacala triast. Znovu volam doktorke. Mam zobrat sterilnu gumenu rukavicu, prstom trocha masirovat vnutro posvy, a Rosu nutit k pohybu. Ak by mala Rosa zeleny vytok, alebo nemohla vytlacit, tak by eventualne mohla urobit cisarsky rez, ale kedze porod este nezacal, nechce nic unahleneho urobit. Ziaden vytok. Zobrala som teda Rosu a vyniesla do zahrady. Dobrovolne nechcela. Ale pohyb mala, lebo mi vzdy po schodoch zdrhala dnu. Masirovala som ju, kontrolovala vytok a zrazu o 19:45 bol vytok zelenkasty. Volam hned doktorke a vravi mi – ale teraz to pride. A skutocne. Rosa vosla do bednicky, trochu zadychcala, 2-krat zatlacila a prvy psik bol na svete. Bez porodnej blany a papulku plnu plodovej vody. Kym sa Rosa starala o pupocnu snuru, rychlo som ho prevratila dolu hlavou a dokladne mu vysala vodu z papulky. Kratko nato kvikol a zacal dychat. Za necelu hodinu neskor, po kratkom tlaceni prisla bez problemov o 20:55 na svet fenka. Aj tato bola uz bez porodnej blany. Po vyse hodine, o 22:10 sa narodil zase psik, taktiez uz bez blany. Aj unho som musela vysat z papulky trocha plodovej vody a on sa mi hned prisal na moj prst. Kym sa Rosa zaoberala s tym ktorym prave narodenym, ja som sikovne odvazila jeho predchodcu. Ked sa vsetky steniatka nacicali prveho mliecka, cakala som na stvrte steniatko. Jednu hodinu, dve, tri... Nic. Ziadne kontrakcie, Rosa uz netlaci. Rosu som prehliadla a ani v porodnom kanali nic necitila. Na klinike mi ale tvrdili, ze steniatka su 4. Znova volam doktorke. Mame prist k nej, ak by musela zasahovat, a aj pohyb moze Rose prospiet. O 01:30 v noci spakujem jej 3 steniatka do pelechu, Rosa ich nenecha z oci a hned vhupne k nim do auta. Tentokrat soferuje moj manzel, ja sedim v kufri pri psoch. Doktorka vysetri Rosu, nic nie je vzpriecene, ani ona uz neciti ziadne steniatko. Zaroven si prezrie aj steniatka, su pekne plne vyvinute a v poriadku. Rosa ale dostane injekciu, ktora ma znova vyvolat kontrakcie a ak tam steniatko este je, tak vyjde von. O 03:00 sme zase doma. Cakam na stahy a tie prisli kratko po nasom prichode. Rosa tlaci a tlaci a – nic. Rose dostane 2 lyzicky medu na posilnenie. Ja stale cakam a zatial pripravujem povodnu veceru pre mojich ostatnych „chudakov“ hladnych psov. Stale nic. Musim este von, nakrmit a podojit kozy. Vecer na to nebol cas. Vratim sa – nic nove. Rosa dostane cerstvo podojene kozie mlieko, ktore s chutou vypije. Potom si zase lahne do bednicky a dalej koji steniatka. Myslim si – mozno sa na klinike predsa len zmylili, ten snimok mi vobec neukazali. Po poslednom steniatku preslo viac, ako 6 ½ hodiny. Odskocim kratko k pocitacu a napisem chytro spravu tym, co sa so mnou strachovali, o stastnom konci. Po 10 minutach, kratko pred 05:00 hodinou,skor ako si lahnem do postele, kontrolujem este Rosu... a co vidim? Pocitam, pocitam este raz a este raz. Nie, to nie je Rosina labka, to je stvrte steniatko! Uz pekne umyte a zive. Je to najtucnejsie dievcatko. Aky to zazrak po tolkych hodinach! Tak predsa stvorlistok pre stastie!

Tento dramaticky tyzden vlastne vobec nebola ziadna drama. Logicke vysvetlenie od doktorky:

Rosa bola 17.2. nakryta, ale nechala sa kryt este aj nasledujuce 3 dni. Pravdepodobne neboli v prvych krycich dnoch vajecne bunky este k dispozicii, alebo este neboli zrele a preto nastalo oplodnenie v neskorsich dnoch. A tym padom bol teda aj jej porod celkom normalne v termine. To vlastne potvrdzuje aj skutocnost, ze na zaciatku parenia prejavoval Fiore len maly zaujem a Rosa sa nechala tak dlho kryt.

Svadba

Po 2-rocnej prestavke konecne zase ocakavame steniatka. Bude to Rosin posledny vrh, lebo ma uz 7 rokov. Pre tento jej posledny vrh som uz davno planovala ako otca steniatok mojho FIORE z Osecskych haju. (tak ako pri vrhu –B) Uz bolo aj nacase, lebo Fiore sa uz po tolkych rokoch nemohol dockat.

Toto bude u nas aj predbezne posledny vrh „starych europskych“ Velkych Spicov. Nasledujuce vrhy Velkych Spicov uz budu mat moje dve mlade chovne fenky, ktore sa narodili v Kanade pod menom – American Eskimo Dog, co su vlastne povodne Nemecke Spice.

Tentokrat som teda nemusela za pasujucim krycim psom daleko cestovat a tesila som sa, ze to bude o nieco lahsie. Oh, ako som sa zase mylila. Uz pred haranim feniek sa moji dvaja psi koli konkurencii a ziarlivosti pohryzli a poranili. Takze Bastien uz bol teraz oddeleny. Doma som musela zriadit ale este jedno oddelenie, pretoze nielen Rosa, ale aj Leah sa zacali naraz harat. Rosa mala byt nakryta s Fiore, Leah teraz nesmela byt nakryta a Bastien si tiez este musi pockat. To prisne delenie bolo komplikovane a ako sa ukazalo, taktiez aj krytie.

Ked prisli tie spravne dni, pustila som Rosu spolu s Fiore do velkej zahrady. Mame 2 oplotene zahrady – na jednej strane celkom malu, na druhej strane velmi velku. Do tej malej som pustala len Bastiena, aby ho este viac nedrazdili pachy haravych feniek.

Rosa bola velmi chtiva, dokonca sa sama ponukala Fiore, zostala pekne stat a ... nic. Fiore ju kratko ocuchal, poolizoval a odbehol dalej. Sledoval stopy po Leah, ktore vsetky oznackoval. Rosa za nim, nedala mu pokoj, ale Fiore mal zaujem iba o Leah. Na dalsi den som vzala Rosu a Fiore na spacirku, daleko od domu na nezname miesto kde po Leah nebolo ani stopy. Rosa tancovala, opät bola velmi chtiva, ale Fiore stale zdrhal smerom domov, smer Leah. Kym som ho zakazdym doviedla, Rosa od nudy a znechutenia vyhrabavala mysi. Po dvoch hodinach sme sa bez vysledku vratili domov. Neskor som este vyskusala jeden experiment – malu zahradu. Ked bude Fiore citit stopy svojho konkurenta Bastiena, mozno sa potom pochlapi... Nie. Olizal Rosu, nechal ju stat, isiel si sadnut pred dvere a cakal na Leah.

Bola som z toho hotova, bezradna, take nieco som necakala. Chlapi! Ako väcsina! Zacuchaju mladu fesnu kocku a hned zabudnu na svoju „staru“. Tak som Fiore pohrozila, ak si nesplni svoje povinnosti, tak necham Leah nakryt Bastienom a on si bude musiet zase pockat. Alebo Rosa, alebo nic! Vecer som sklamana este Rosu zavrela do miestnosti, kde bol Fiore a isla som ku PC. Po kratkom case zacujem kvicanie, utekam naspät a... Fiore zobral moje vyhrazky konecne vazne. Rosa sa potom dala nakryt este aj v nasledujucich dvoch dnoch. Po kazdom kryti, ked sa vyolizovala, utekala chytro na svoje miesto, kde si uplne vazne a razne hrabala „svoje hniezdo“. V nasledujucich dnoch dostala uzasnu chut do jedla, stale zobre, je vynimocne pritulna, skoro az dotierava, sustavne vyzaduje hladkanie. Najlepsie by bolo, keby som jej cely den skrabkala jej brusko.

Mozme sa teda tesit na steniatka, ktore by sa mali narodit ca. na Velkonocny pondelok 17.4 – 20.4. 22017.

Obidvaja rodicia – Rosa aj Fiore maju excelentne zdravotne testy: HD-A/A (neg.) a prcd PRA-N/N (clear).

Ocakavane steniatka budu mat takisto (pre varietu Velky Spic) excelentne chovatelske hodnoty: koeficient pribuznosti 2,45% a stratu predkov 26,19%, a to pri plnom indexe 100% vsetkych predkov. ( vyratane zo 6 generacii www.datenbank-deutscher-spitz.de )